Dobrý deň, mam 24 rokov, chcem sa iba opýtať, či si myslíte, ze rodičia by mali vedieť ze som asi 7 rokov prerusovane - teda pomaly sa stupnujuco, trpela ppp, s anrektickymi fázami. Teda oni to asi aj tak vedia, len sme sa o Tom nikdy nebavili, už 2 roky som z toho vonku a žijem si krasny zodpovedný život :) a necítim, ze je to potrebné teraz vesat na nos; ze pamätáte si pár rokov dozadu? To som bola anorekticka :) ale vraj je to dôležité pre vyliečenie, čo sa mňa už asi netýka. Preto si len prosím váš názor. Ďakujem
mam povedat rodicom, ze som mala ppp?
podla mojho nazoru nie, neviem akych mas rodicov, ale moji nepoznaju ani rozdiel medzi anorexiou a bulimiou. neviem si predstavit ze by som sa s nimi o tom bavila. pochopi ta ten co to zazil a odbornik, rodic asi tazko.. ked to uz mas za sebou, nie je lepsie sa k tomu nevracat? hlavne ked bol rodic povodcom poruchy.
pardon: doveryhodneho
Urcite musis mat niekoho doverihodneho, kto o tom vie. Dokladne, podrobne aj to ako si sa s tym popasovala /ja by som to riesila s odbornikom/, ale nemusia to byt nevyhnutne rodicia.
Ja som mala bulimiu 3 roky, teraz mam 22, 3 roky som z toho vonku, dajme tomu...Raz ked som uz bola z toho von som sa pohadala s mamcou a vykricala som jej to. A strasne ju to ranilo, odisla som na 3 tyzdne na intrak a ked som sa vratila tvarili sme sa ze sa to nikdy nestalo, dokonca tak velmi ze niekedy mam pocit akoby na to zabudla, proste bola z toho znicena, myslim ze mala pocit ze ako matka zlyhala. NEviem ci si to este stale pamata, ale uz by som s tym nikdy nezacinala, mozno bol namieste prist poziadat o pomoc ked som bola na dne, ale potom uz isto nie!
ak nemas ty potrebu vesat im to na nos a citis sa dobre a si vyliecena, tak neviem ci je dobry napad vyvolavat smutne spomienky, mohlo by sa ti to vratit. povedz im to ked ty budes chciet, nie ze mala by si...mysli na to ze kazda liecba je individualna