Ahojte. Chcela by som sa s Vami poradit, dlho som vahala,ci napisat alebo nie, ale videla som v temach,ze aj ini ludia maju problemy. Presla som v zivote roznymi problemami, mam aj problemy s mamou, ktora ma nema rada.uz je to lepsie,lebo byvam sama a celkom sa mi dari brat to s nadhladom.Mam rozne diagnozy,najprv to zacalo neurovegetativnou distoniou,pridruzenou mentalnou anorexiou,potom tetanicky syndrom,hyperventilacny,panicka porucha,socialna fobia,dokonca uz bolo podozrenie na schyzofreniu a tak.je to niekedy dost tazke.Mala som priatela dlhodobo, s niekolkymi rozchodmi,ked mi bolo velmi zle tak som ho musela odohnat.Stale sa stretavame,aj ked sme rozideni.Skusali sme vztah naposledy pred 2 rokmi,vydrzalo to 2 roky,ale chcela som dieta,nevyslo to a ja som sa zase zosypala,tak som sa s nim rozisla.stretavame sa aj teraz,je to na hrane kamaratstva a lasky,ale bojim sa,ze odide.nejak to citim.Chcela by som sa Vas opytat,co by ste mi poradili.Chcela by som o neho zabojovat,ale bojim sa samej seba.prvykrat v zivote citim,ze tu nebude vecne.Je to uz 11 rokov.Chcela by som sa Vas opytat,ci by som podla Vas nemala ist k psychiatrovi.cele tie roky to odmietam,pretoze mama vzdy hovorila,ze jedina na co som dobra je pchat sa liekmi pre sibnutych a sediet doma.zbytocne som vystudovala,aj dobru pracu som mala,vzdy to bola podla nej len nahoda a tak. myslite,ze by mi vedel ten psychiater pomoct?a co ak mi da nejake lieky?
Neviem ako to riesit
ocividne mas psychicke problemy... psychika sposobuje mnoho inych chorob a nieje to sranda treba to riesit psychiater ti predpise lieky ale dolezita je aj psychoterapia teda ti doporuci aj psychologa...ale urcite tam zajdi nieje to hanba alebo nieco..vela stastia
mne je uzko uz len ked citam ako sa k tebe chova tvoja mama, necudujem sa ze mas take velke psychicke problemy. tam ti pomozu nejake dobre lieky, totalna izolacia od matky a vela vela lasky od tvojho priatela.
Tiez by som na tvojom mieste isla k odbornikovi. Ved ti moze pomoct, sadnu Ti lieky a uz nebudes nic riesit, myslim tie veci o presnom case atd. co si pisala. Moj nazor je taky, ze radsej budem uzivat lieky a zit plnohodnotny zivot ako sa trapit. Ved to sa ani neda porovnat ako sa Ti moze potom zmenit zivot k lepsiemu, aj priatela od seba uz nebudes musiet odhanat, porozmyslaj...
Ano,videla som,co si pisala,ze mas strach,ze podvedies priatela. ja si myslim,ze ak mas strach,tak ho nepodvedies.ci nie?existuje vari niekto,s kym by sa to mohlo stat?
Mna tieto drobnosti ako umyvanie ruk a plyn beriem sportovo,radsej skontrolovat,nez vybuchnut,radsej umyt ruky,nez cosi nachytat. cely zivot ale napriklad musim robit veci o tom istom case,co je uz dost obmedzujuce.mojim najvacsim snom vzdy bolo lezkat si niekedy napriklad cez vikend s mojim priatelom v posteli a ze by mi bolo jedno,kolko je hodin.rano je to najhorsie,tam ide o kazdu minutu.vecer som uz ako-tak to ide aj plus minus 10 minut.ale z nejakych vyletov alebo inych neplanovanych programov sa liecim tyzden.ale uz mam aspon narobene rezervy,nech v pre pripad,ze robota skonci inak,nech to prezijem.
ja tiez nemam taketo problemy.. ja zas nemam problem ci som vypla plyn alebo uz necitim take znecistenie... uz si normalne asi pol minuty umyvam ruky a netrapi ma... skor mam obsedantne myslienky..
ale mna taketo veci napriklad netrapia,aj Vam som to napisala trosku na pobavenie.
Joj,Sandri.to mam aj ja to umyvanie ruk.ale ja si nepripadam spinava,mne pripadaju spinavi skor ostatni ludia,nic v zlom.najhorsie je upratovanie schodista,alebo vynasanie smeti.no ked je zatvoreny kontajner,tak to je riadna panika.vzdy robim tieto veci vtedy,kym je cas vyumyvat sa aspon hodinu pred jedlom.ale napriklad mna niekedy nici pocit,ze som nechala zapnuty plyn.vratim sa aj 10krat.ked je najhorsie,tak mam aj dvakrat vacsiu spotrebu benzinu,nez zvycajne.ale to su take intervaly,raz je lepsie,raz horsie.
Dakujem za odpovede,no doubledog,pytal si sa,ci stratil trpezlivost.nie nestratil, aby ste ma pochopili spravne,my teraz spolu nechodime.niesme akoze par.naposledy sme sa,ako som uz pisala,rozisli pred 2 rokmi.vyzera to asi tak,ze mi zavola 1-2krat za den,pride ku mne,stretneme sa,aj sa objimeme,aj trosku pobozkame a tak.na bratovej svadbe sme tiez boli ako partneri a sokovala som celu rodinu,ze som jedla aj zatancovala si s nim.ide vsak o to,ze by som si ho chcela ziskat naspat.aby sme boli par a aby sme boli stastni. ale uz to nechcem urobit povrchne,rozmyslam nad tym uz vyse pol roka,ze ako.no a kedze som mala zachvaty prednedavnom a mam na buduci utorok termin na neurologiu,tak je mozne,ze zase budem poslana aj na psychiatriu.tak rozmyslam,ze ak sa to stane,ci prvykrat nepoviem,ze dobre,ze idem.mama ma nema rada a samozrejme,ze je tazke sa s tym zmierit, ved hovori,ze kvoli tomu,ze jej cely zivot robim hambu mala rakovinu a take veci.mala ma rada,ked som bola mala uspesna plavkyna a skutocne som sa snazila,skoncila som az vtedy,ked som uz nevedela ani chodit od bolesti.plavanie bol dovtedy moj zivot,tak neviem,preco by som s tym skoncila len tak.keby som vedela,co bude potom,radsej by som v tej vode aj skapala.tam mi bolo najlepsie,bolo tam ticho a od kazdeho pokoj.niesom pesimista,napriklad mam velmi dobreho otca.teraz mi dal robotu a ja sa velmi snazim.aj jemu je tazko,ked mu mama vzdy cosi hudie do hlavy.ja niesom pesimista,len neviem,ako dalej.nikdy som napriklad neuvazovala o samovrazde,aj ked ma pre istotu chceli zavriet,aby som si nieco neurobila.nikdy som sa nechcela zabit,to je moc jednoduche.aj na toto,co mam robit s priatelom sa pytam preto,lebo citim,ze by som to mohla este dokazat.preto sa pytam.a velmi pekne Vam dakujem vsetkym.cakala som,ze mi poviete "Krava sprosta,po 11 rokoch chce este cosi riesit."
Ja si myslim, ze napriek tomu, co ti hovori mama by si mala ist k odbornikovi... Je potreba to riesit a cim skor, tym lepsie... Mna mama objednala k psychiatrovi sama, ked som mala 12 rokov... Ja som si myslela, ze som uplne normalna a na tom, ze sa stale umyvam a citim znecistena, nic nie je, ze je to bezne... Ale nebolo a potom som zacala brat lieky.. po case sa mi to zlepsilo a ked som si nasla priatela bola som zazracne vyliecena...vysadila som lieky a po case sa mi to vratilo... teraz mam velmi tazky problem, pretoze sa bojim ze ho podvediem, aj ked to nechcem... mavam take pocity a myslienky, ktore ma nicia, ale nedokazem s tym bojovat... stale sa bojim, ze ho stratim, ale verim, ze sa z toho raz dostanem a snazim sa bojovat. Tvoj priatel je stale s tebou, vela ste toho zazili a len tak lahko ta neopusti, pokial ta skutocne miluje... Na svete su velke utrpenia, aj ked si viem predstavit, co zazivas... Nevzdavaj sa toho co milujes!!! Ziadna choroba ti nemoze pokazit tvoje sny, preto treba bojovat!
Ahoj,
to ze je este pri tebe svedci o tom ze jeho city len tak nic nezlomi...Mam z teba pocit ze prilis prihliadas na to co si mysli tvoja mama a trpis tym ze si myslis ze ta nema rada. Osobne som si v detstve myslela to iste.Moja mama bola chladna.Netrap sa nad tym uz len to ze si tu a dala ti zivot je laska. Ries v prvom rade seba a to aby si bola sama so sebou spokojna. Rob co mas rada neboj sa byt sama sebou a ver si. Je tazke sa nebat ale strach nam brani v stasti a radosti. V zivote musia prist aj pady a bolest aby opät mohlo vyjsť slniečko. Niečo pekne sa začina a niečo pekne konči. Ja mam manzelske problemy a k psychiatrovi som isla. Otalala som ale teraz som rada. Viem ze musim zacat od seba. Snazim sa v druhych hladat to pekne a nie len ich chyby. Jasne ze si poplacem a prepadne ma smutok a zial a osamelost a to mam 3 krasne deticky.Laska je velmi krehka na to pamätaj.Ja som na to zabudla a teraz uz neviem ci sa mi vrati spät. Treba sa rozpravat o svojich citoch a aj pocuvat druhu stranu. Idem este k psychologicke a som zvedava na jej nazor. Netreba sa nicoho bat zijeme len raz tak podme ziť...
