Psychicky labilna osoba a zivot s nou

v com su tie spustace, kvoli ktorym sa citis zle? tam hladaj pricinu

nevedel ako ti pomoct. muzi su tak nastaveni - je nejaky problem, porozmyslam nad jeho riesenim, riesim. nie su taki ze vykecavat sa o pocitoch. na to je lepsie najst si kamosku. ale aj ta ma svoje hranice, vies, negativni ludia od seba ludi odpudzuju. oni ta utesia,raz, dvakrat ale neustale nariekanie, to je ako mor, na to uz nikto nereaguje a prchá. treba zacat hladiet na svet inak, pozitivnejsie,a ked mas smutnu naladu, zahnat ju,neriesit ju, rozveselit sa. niekedy to nejde, tak sa vyplac, ale potom sa otras, povedz si ok, ale placom nic nevyriesim - ako by sa to dalo vyriesit? ak vies ako, skus to, ak nevies - nechaj to plavat. zmier sa s tym.

citim krivdu, viackrat videl, ze som na tom zle....este mozno vtedy netusil, ze to je psych. problem, mozno si len myslel, ze mam depku...ale napriek tomu ma nechal samu, resp. ma ignoroval

mozno ak by som ten vztah ukoncila....a fakt sa zamerala na seba....mozno by som nasla cloveka, kt by pristupoval ku mne inak

som citlivejsi clovek, potrebujem aj citlivejsi pristup a ten prave nemam,

moj priatel je racionalna osobnost, je to silna osobnost a takisto dost tvrdohlavy, na druhej strane uz to, ze so mnou vydrzal 5 rokov, aj ked som mala depresie svedci o tom, ze mu na mne zalezi

ale myslim si osobne, ze rozdielnost nasich povah....mi nepomoze tak lahko vyriesit moj problem...

ked budem potrebovat citlivy pristup, nedockam sa ho, lebo on je racionalista

si na neho prilis naviazana, ocakavas, ze on ti poskytne to po com tuzis, ze sa ti bude venovat a da ti pocit stastia, ale ten si mozes dat jedine ty sama, ano, chvilkove pocity stastia s nim existuju ale on zas odide a ty vies ze nemoze byt neustale s tebou. problem je v tvojom nazerani na svet. vsetko je ok len ty sa citis blbo lebo mas nejake predstavy o tom ako by to malo byt a nie je to tak a preto mas depky. ale tym ze si to zelas, aby to tak bolo, tak tym sa to nestane, ani krikom, ani placom, ani nasilim. vaz si to co mas, hladaj radost v tom, co mas. vaz si sama seba, snaz sa nieco dosiahnut , mat v niecom uspech, nech mas zo seba radost.

Kurnajs.............ved sa to da zmiernit liekmi a nie tu len vyplakavat a prd sa o seba zaujimat.

vycitky, plac, prazdne pozeranie do stien, nezaujem o akukolvek aktivitu, smutna nalada, nechutenstvo do jedla, nesustredenost na pracu, nechut do zivota, myslienky na samovrazdu,
stale ho obtazujem v praci, volam mu, pisem emaily

niekedy sa to u mna prejavuje agresivitou (ked mu nieco vycitam, strkam donho)

je to zle, citim krivdu .....mala som prehnane ocakavania, myslela som, ze budem jeho zivotna priorita, je to moja chyba......

ked vidim, ze chce travit cas s inymi ludmi, napr. kamaratmi...resp. istu dobu bol v kontakte s byvalou.....citim krivdu....ale je to moja chyba...lebo ocakavam od neho max. lasku a on taky nie je....

ja som introvert, zalezi mi na nasom vztahu a je pre mna zivotnou prioritou

on je extrovert, zalezi mu na kamaratoch, vztahoch s inymi ludmi, kariere, pracovnom uspechu.....

ma triezvy pohlad na nas vztah....a berie ho ako prirodzenu sucast zivota

asi fakt hladam taku davku lasky, kt mi nikto neda.....mala by som mat radsej samu seba a tym padom, by som nepotrebovala tolko vela lasky od inych....

hladajuca - ako sa prejavuju tvoje psychicke problemy? co konkretne mu vadi? neviem ako sa spravas, ale ak je to tazka depresia, clovek by ti mal byt naopak podporou ak ta naozaj miluje

chapem ta
tiez som mala prisnu vychovu a kompenzaciu som nasla prave u priatela ktory ma lubil bezpodmienecne, taku aka som, a presne to bolo to co som potrebovala, liek na dusu
zacni lubit sama seba, dopraj si, ked ti rodicia nedopriali, ano, som skvela, ano, zasluzim si to, naozaj. davaj sama sebe. bud na seba dobra, neublizuj si.
chod k tomu psychologovi, pomoze ti,neber to ako trest alebo hanbu, ale ako sancu divat sa na seba inym sposobom. to ti pomoze.

Necitila som sa stastne doma, hoci rodicia mi davali vsetko, maximum, ale mala som velmi prisnu vychovu a rodicia boli casto nervozni, podrazdeni.
Uz od detstva som mala depresie, kt sa prejavovali tak, ze som sa zatvorila vo svojej izbe, preplakala som vela casu a snivala som o tom, ako raz z domu odidem.
Dnes som uz vo vztahu k rodicom vyrovnanejsia, ale stare krivdy sa mi niekedy vratia a chytim depresiu, snazim sa s tym bojovat.
Uvazovala som aj nad tym, ci moj postoj nebol zly, ci som si za to nemohla vlastne aj sama.

A preto, ked som s nim zacala chodit (moj jediny vztah), velmi som sa na neho naviazala. V nasom vztahu boli urcite problemy (s jeho byvalou priatelkou) a vzdy ked si na to spomeniem, citim strasnu krivdu a dostanem depresiu, kt sa prejavuje placom, agresivitou (utocim na neho fyzicky a nekonecnymi vycitkami, telefonatmi a esemeskami)

Rozmyslala som nad tym, ze mozno som nedostala od rodicov tolko uznania ako som potrebovala, preto som to hladala u priatela a od neho som to tiez nedostala....chcela som byt len prioritou pre rodicov aj pre neho a to som nebola...mozno z toho pramenia moje problemy

Hoci som dostavala lasku od rodicov aj od priatela, ale ja som chcela a potrebovala este viac a ked som je nedostala v takej miere, ako som potrebovala stracala som chut do zivota...prestala som sa citit stastna...

no, ja ho uplne chapem.
Ale ty mu nemusis davat ziadne moznosti. Zacni svoj problem riesit a uvidis ako sa to vyvinie. On sa sam rozhodne. Nepotrebuje tvoje povolenie. Nemyslim si, ze ta v tom necha. Len zabehni za klinickym psychologom-psychoterapeutom a uvidis, co dalej. No chci to z vlastnej vole, nerob to kvoli niekomu inemu.