konečne som začal brať liek ktorý fakt zabral na bipolárku, ani som neni ospalý, ani som neni zombík, som prekvapený, toto je prvý liek ktorý mi fakt zabral, ale zistil som že teraz už viac neskáčem od radosti a vzrušenia celý čaas, neteším sa ako malé decko, neni som bláznivý. som veselý ale som vyrovnaný, vidím svet ako ostatní ludia a zdá sa mi že je tak málo čo svet môže ponúknuť, kedysi som bol precitlivelý a emócie mnou lomcovali, ale našťastie sa mi darilo mať väčšinou dobré emócie a zlé si nepripúšťať, teraz je svet zrazu taký nudný, nemám čo robiť, je niekto iný čo sa cíti podobne? čo myslíte, žiť s liekmi a mať vyrovnaný život alebo žiť bez liekov a byť bláznvý, super si užívať každú sekundu ale dakedy mať depku? sorry ak som spravil chyby, mám dojebanú klávesnicu
bipoláráci: neni život bez mánie taký nudný
squash aj ostatni sa tesia z toho ked si blaznivy? ber ohlady na ludi okolo seba.
Spestri si život nejako inak, nech sa o jeho spestrenie nemusí starať len tvoja psychika:)
ja som taka (blazniva) ked som opita. ale preboha ved sa nebudem opijat kazdy den, aby som taka bola. spis si priority a potom sa rozhodni, ci ti to stoji za to.