Dnes som si priznala, som závislá. Bez drog už nefungujem. Bez drog vlastne nemám dôvod žiť. Odbornú pomoc vyslovene odmietam. Prečo? Neviem. Strašne nerada sa zdôverujem, rozprávam o sebe, o svojich problémoch. Nemám v tom problém len sa cítim strašne prázdno potom. Akoby mi vzali pol duše. To isté teraz. Nenávidím to. Mám takú deštrukčnú chuť ale že by som zapredala dušu. Chcem sa mať zle. Tak sa predsa mám mať. Ako sa to stalo... .
Obyčajné dievča, obyčajná rodina, škola vychodená, dokonca spravený Bc. Nenávidela som to. To prázdno. Ľudia ma nikdy nebavili. Členila som sa a členila, členila, členila... komunikovala, komunikovala. Bez priateľov ale medzi ľuďmi. A mňa to tak nebavilo. Keby viete ako. Mne boli všetci ukradnutí, proste ma ich názory, reči, život nezaujímal ale všade písali, hovorili že treba spoločnosť. Neznášala som to. Treba sa však prispôsobovať. Nebavila ma škola. Ale treba ju mať, proste sa treba prispôsobovať. Nebol žiadny odbor ktorý by ma zaujímal, nič technické, humanitné, nič. Vraj treba krúžky navštevovať, hľadať tam ľudí a zábavu. Prerátala som si to, chodila som do 23 krúžkov, 23 činností vykonávala. Od športu, cez tvorivosť, jazyk, turistiku, cestovanie, cvičenie až po kresťanské semináre (ja ateista). Mňa to proste nebavilo. Ale, treba sa prispôsobovať. Doma ma nič nebavilo. Len som sedela a počúvala aký deň mali ostatní. Našla som si prácu, to stereotypné vstávanie a predstava, že to tak ostane ma ubíjalo. Stále to isté, kolegovia, ich reči, problémy zákazníkov, papiere, atd atd. Desila som sa každého rána, vedela som aké pesničky budú zase hrať, vedela som ako sa majú synovia a dcéry kolegýň, aké papuče im kúpili, vedela som čo kto povedal v telke atd atd. Keď som od bezmocnosti skočila radšej do stredu cesty nech ma niečo zrazí a každý žiaľ stihol zastaviť, dala som výpoveď. Skúsila som charitu. Skúpila NotaBene, hotovosť dala tým rôznym organizáciám na pomoc deťom v meste, oblečenie na charitu a chodila venčiť psov, baviť starých (to bolo dosť trápne lebo sama som sa nevedela baviť a to ako umierali pomaly ma iba deptalo). Raz som sa dostala k chorým deťom. Týždeň som ležala v depresiách. A zistila že ma nebaví ani pomáhať iným. Proste mi to je jedno a ubíja ma to. Dni bežali strašne dlho, každá hodina sa mi zdala premárnená. Všetko tak dlho trvalo. Neviem na základe čoho ale zistila som že neviem kričať. Neviem zvýšiť hlas, neviem ,,niaka byť,,. Neviem tancovať (teda som jak pohybujúci sa panák), neviem vydať niaky cit. Tak strašne som chcela začať kričať ale nešlo to. Fádnosť, fádnosť. Neviem kričať. Neviem sa uvoľniť. Škrupuľe. Morálka. Všetko aby bolo fajn. Nuda. Prvý trip bolo to najkrajšie čo som kedy zažila. Druhý bol už pocit bezpečia. Tretí bol stav keď už som mala pocit že aj ja viem cítiť a niaka byť. tie stavy sú také ako keď vidíte niekoho šťastného, ako keď niekto kričí od šťastia alebo bolesti, ako keď niekto nadšene tancuje, prežíva orgazmus, ako keď niaky je. Nejde to bez toho. A keď s tým prestanem, zase bude fajn.
spadla som do toho
a na akych drogach si zavisla?
je to dlha a tazka cesta a kto s tym skusenosti nema, proste nech nemudruje :)
Nie :)))) neverte tomu, ze kazdy fetak, ktory povie, ze by chcel prestat aj prestane. koooolko som uz takych stretla ;)) smiesne fakt....
Zewa
tiez si myslim, ze ma velky predpoklad tym prastit, prvy krok uz urobila tym, ze sa tu zdoverila so svojou zavislostou a dovodmi, ktore ju k tomu dohnali, beznadejny narkoman uz nie je schopny nicoho ineho iba vsukat do seba dalsiu davku, teda verme, ze sa z toho dostane
lilla... necitaj... nikto ta nenuti
Vies preco sem pises, preco si sa s tym zdoverila? Lebo chces prestat a nevies ako. Potrebujes niekoho, kto ti povie: chod na liecenie, chod k psychiatrovi! Nemyslim si, ze si citovo prazdna. Si len uzavreta a silna osobnost, ktora predsa o nejakych pocitoch nehovori. Hm, mozno ked sa trosku z tej silnej znizis na polosilnu a dovolis niekomu sa k tebe priblizit, tak ti pomoze. Mas moznost volby. Tu dostal kazdy z nas. A dobre vies, kadial vedie cesta z toho vsetkeho. Prajem ti spravne rozhodnutie.
a prepac :-)
uz ma to nebavi citat, aka je dotycna inteligentna a rozumna :-O
vyhladaj dobreho psychologa...
jj gram asi stovku ale urco to za tie prachy nestoji aspon mne to prislo tak esom to daval mozno 6 krat alebo tak a jedina vyhoda je ze clovek hned vytriezvie teda aspon tie neg ucinky alkoholu su hned prec...
inaq mohla by slecna napisat kolko toho dava a ako casto a ako dlho... vecsinou sa taki fakt zavislaci z toho uz vobec netesia cize podla popisu na tom nefici ani polroka...
asi ti to je momentalne jedno ale chcem ta upozornit, ze zavisly clovek, ktory sa aj rozhodne s tym prestat, a prestane, co uz samo osebe je zazrak, aj tak nimi ostane navzdy poznaceny. to ze si teraz este inteligentna sikovna baba neznamena ze budes navzdy. ale zdravie a mudrost si nevazime, kym ich mame. az raz budes uplna troska uz s tym vela nespravis. drogy ti mozno teraz nieco este davaju ale coskoro si zacnu vyberat svoju dan. a cim dlhsie ich budes uzivat, tym tazsie bude prestat. vies preto su drogy svinstvo, nie pre ten skvely pocit na zaciatku - to je návnada, ale pre tú závislost ktorej je tak tazke sa zbavit. zmení ti myslenie, droga sa stane dolezitejsim nez vsetko ostatne, nez rodina, ludia ktorych lubis. vezmi si kolko ludi nevie prestat fajcit - a to je len makka droga.