Som bezradná potrebujem pomoc odborníka, nie však pre seba ale pre môjho 11 ročného syna.Trvá to zhruba od septebmra minulého roku.Dovtedy to bolo dieťa, ktoré nám verilo, všetko povedalo,bolo milé,neklamalo,nevymýšľalo a čo je veľmi dôležité v škole patril medzi najlepšie deti.Nevedeli sme čo je to učiť sa s ním a predsa mal v škole čisté jednotky. No zmenilo sa to a my nevieme, čo sa s ním vlastne stalo. Nechce sa už učiť, vystrája samé hlúposti,najradšej by sa o nič nestaral len chodil vonku,hral hry na počítači,playstatione,alebo pozeral televíziu.Ale to všetko sme mu postupne zakázali a tak si hľadal iné cestičky ako sa pohrať na PC.Prišiel na to, že ked povie,že ide ku kamarátovi a tam sa aj tak hrá.Ale to by nebolo až také zlé, nech sa hrá, ale to že sa neučí, tak to je teda sila a ja som už v koncoch, neviem ako dalej.Je pravda, že aj my ako rodičia sme urobili veľa chýb, ked sme mu kúpili všetko na čo si len pomyslel, ale to sme si mysleli, že bude všetko ok lepšie ako by niečo nemal mať. Je totižto taká doba, že ked nemáš všetko moderné, tak si ako "outsaider".Máme len to jedno dieťa a chceli by sme mať opäť spolu také vzťahy, ako sme mali predtým.Len mi prosím nepíšte, že je v puberte a je to normálne.Lebo to čo vystrája on tak to si myslím, že nie je normálne.Isť k susedovi a pozerať sa ako sused vyhadzuje z balkona balon s vodou na auto a to auto poškodí a nastane škoda 30 000,-sk,alebo že vám tvrdí, že v škole nič nebolo a ked si otvoríte na internete jeho žiacku knižku, tak zistíte že dostal dalšiu "5" z matematiky,ale on nevie odkiaľ sa tam vzala.Chodí k nám doučovateľ na matematiku a ten vraví" ja ho nemám čo učiť, on už všetko vie".tak ja ozaj neviem a je toho omnoho, omnoho viac. Nechcem skončiť ako invalid na vozíku, alebo pripútaná niekde o posteľ, lebo sa s toho zrútim. Prosím pomôžte mi ved mám len 31 rokov.
Súrne potrebujem pomoc, prosím pomôžte mi
Hmm, tazko radit, kazde dieta je ine, kazde vyrasta v inom prostredi, inak preziva obdobie puberty. Ako by som postupovala ja :
1. isla by som k dobremu psychologovi, najprv sama, bez dietata. Kontakt by Ti mohla dat synova pediatricka. Zrejme aj syn bude potrebovat sedenia so psychologom, ale na ne musia byt dobre pripraveni aj rodicia, nielen dieta
2. zaradila by som viac aktivneho programu spolocneho pre celu rodinu - vylety, atraktivne vikendy. Mozno sem-tam aj s nejakym synovym kamaratom, aby ste ho Vy, rodicia, lepsie poznali.
3. skusila by som tak nejako "prirodzene" nasmerovat syna na pravidelny program, najlepsie nejaky sport. Mozno bojove umenia by ho zaujali...tam by mohol stretnut novych kamaratov, vybit si energiu.
4. rozhovor s ucitelkou by Ti mohol dat info, co sa deje v triede. Verim, ze kazdy pedagog je aj dobrym psychologom.
Drzim palce
tak prehodim sa sem ... ano psycholog je riesenie ale kedze tvrdis, ze vam zlyhava komunikacia, asi to bude tazsie a takmer nemozne oddelit deti od takychto "kamaratov"
sorry.teraz som si vsimla,ze si si to klikla a otvorila 2x.V tej druhej rade je vlastne podstata našho problému.Dcera si totiz nasla ,,partiu".Boli to sice rovesnicky,ale s perfektným rozhladom.A ochotne podelit sa o skusenosti
ahoj,
neviem cim to je ale dnes je takychto deti vela.Neviem ci to ako rodicia nevidíme (že sa niečo chystá) a zrazu sa dieta zo dna na den zmeni.Totalne.u nas to zacalo pred 2 rokmi.Muz odisiel dlhodobo prec a zrazu zacala chybat pevna ruka. Decko sa mi (NEPREHÁŇAM) za dna na den zmenilo. Zacalo to piercingom v pupku,klamanim,blicovanim...Ak Ti môžem poradiť,naozaj choď za psychologom.Synovi vysvetli, ze to čo povie lekárovi zostane za dverami ambulancie. Že lekár Ti povie len to, s čím bude syn súhlasiť (aby si nemyslel že ho klameš).Vysvetli mu, že sa pojde len porozpravat a ak má niečo,čo ho trápi kľudne to tam môže povedať a ty sa o tom nedozvieš.Fakt to nezbabri ako ja, lebo potom to bude hroza.A nespoliehaj sa na to,ze to je puberta a prejde to. Deti su ešte (prepač za výraz) trochu blbé a kým im dojde,že robia debilinky može byť neskoro.Tak ahoj a hlavne veľa trpezlivosti
