Bolo mi viac než ktorýkolvek clovek. Keby ju prejde auto, alebo umrie niak inak...bola otravena. do smrti budem mat vycitky, nepomohla som jej.stale som to odkladala. cele dva dni lezala, nevladala poriadne ani pit. prvy den som to nechala tak ze asi nieco spatne zjedla, obcas ju to tak chytilo ze proste chcela vycistit zaludok.vecer sa mi to uz nezdalo a dnes cez den to uz bolo strasne. len lezala, trocha sa posuvala, otazievali jej koncatiny a az poobede som sa rozhodla konat!!obvolala som vsetkych veterinarov v meste, vsetci dovolenky, vypate telefony. akurat jeden na pol osmu, druhy az rano alebo za priplatok 4OEur o osmej. tak som cakala a trpla cele tie hodiny vlieklo sa to. este sa islo o polhodinu skor co som to nemohla vydrzat...zomrela presne na schodoch pred ambulanciou. a vsetko je to moja vina.lebo som cakala.kvoli mne trpela.neprezijem to. uz ju neuvidim. nevladzem.
Ako sa vyrovnat so smrtou zvierata
My sme museli dať našu sučku utratiť. Dodnes je mi za ňou veľmi smutno a chýba mi, hoci je to už od 2008-ho roku, čo ju nemáme. Ale som rada, že pekne v kľude zaspala a netrápila sa.
Asi ani neexistuje navod ako to prekonat.. Prekonas to s casom.. Kazdopadne nie je to zbytocna strata.. Sice to mozno znie morbidne, ale aspon z toho nieco "vytazis" tj. ziskas skusenosti s opustenim milovaneho tvora..
Ono zivot nemoze byt vecny, uz len z fyzikalneho hladiska, ale aj "dusevneho" tj. ak by zil s nami az do smrti, tak by sme sa ho mozno znudili, ale ani nie to, ale:
urcite by nezomrel v rovnaky cas ako my a teraz si predstav ze on ta prezije.
Dokazal by som sa stavit, ze on by to horsie znasal..
Cize tymto ze ona odisla prva, tak je to vlastne "miernejsia tragedia" no bremeno nechala na tebe.. Teraz je na tebe ako sa s nim "prenesies" spat do starych kolaji.. kazde zviera je unikatne, lebo si samo seba uvedomuje.. Avsak zivot-smrt neoklames a nic s tym nenarobis.
Niekedy sa bohuzial neda vyhrat, jednoducho to tak ma byt.. Tak sa s tym treba "zmierit" alebo minimalne to "prijat" (tj. remizovat, to nie je prehra!).
Kvoli tebe trpela.. ?
No pes je velmi zvlastne stvorenie.. ono nas ma tak rado, resp neviem ani preco, ale bolest neprejavuju.. Co je trochu chyba, lebo mame problem odhalit kedy im je zle.. No nesmies si povedat, ze je to tvoja vina, lebo jednoducho nie je...
Dobre to tu bolo poznamenane, ze smrt je prirodzena vec a tvoje zvieratko malo aspon to stastie, ze posledne chvile zdielalo prave s tebou.. Podla mna vzdy lepsie, ako keby ju trafilo auto a bola by sama, to by bolo drsnejsie pre nu. Sice pohodlnejsie pre teba..
Jednoducho si bojovnicka, ked si s nou bola az do konca a aj za to, ze si schopna sa cez toto preniest.. To nie je jednoduche a preto je to narocna uloha.. Pes citi, ze je clovek smutny(!), tak to urob aspon pre nu a nebud smutna.. :)
Treba si poriadne poplakať, dostať to von
blondula revem s teba :D :D
musim povedat,ze nam zdochyna jedna zo slepek a tiez mi jej je luto :-( mali sme vela psikov a kazdeho sme nechali "dozit"!ale na jedneho nemozem zabudnut !! volala sa Zorka a bol to najlepsi psik akeho sme mali !! samozrejme "poulicna miesanina"ked som mala asi 13 rokov,zdochla nam :-((( velmi tazko som to znasala a som jej dokonca aj hrobcek urobila !! :-( potom nebohy brat doniesol noveho havinka,vlciaka.dozil sa 14 rokov a ked som videla ako uz ani na nozkach nevladal stat,az do placu mi bolo :-( nevladal na nich stat,ale aj tak prisiel pri mna,oprel sa a nechal pohladkat ! teraz mame taku "hnusobu" krpatu uskriekanu :DD furt to steka na vsetko a hlavne na nas domacich :DD uz som hovorila,ze ho "utopim" v sude,lebo mi maleho furt zobudi :DDDD ... samozrejme,ze to zo srandy :D
Hlavku hore, nerobila si to lebo Ti to bolo jedno, ale preto, lebo si s tym nemala predtym skusenost a otravit zviera by ti nenapadlo ani vo sne, tak to to nedocvaklo.
Som si ista, ze keby sa ti to stalo opat, tak reagujes celkom inak. Nerob si vycitky!!!
Je to strasne tazke prekonat, ale ako pisu i ini - su ine zvieratka co cakaju, ak mas moznost osvoj si dalsie a hadam to skor preboli. Drzim palce!!!!
Nic nie je prirodzenejsie ako smrt. Ja to uz nejak neprezivam. A zvieratka uz vobec nie. Je to jeden kolobeh. Tam vonku ich je este mnoho, co potrebuju pohladkat.
dala si lasku , dalsie zvieratka ju tiez potrebuju ta krozdavaj dalej ... raz sa vsetci stretnete neboj
Viem presne ako sa cítiš, to iste sa stalo aj nám doma teraz cez prázdniny, mali sme čierneho kocurika, Matelka :), bol veľmi pekný, prítulný ale vždy sa niekde flákal, dosť často prichádzal domov aj po týždni vychudnutý, pretože neodolal žiadnej mačke.. :),prežil tiež veľa urazov, ale zo všetkeho sa dostal, mal svoju vlastnu cestu domov, najprv na strom, garáž a nakoniec skočil na striešku ku kuchyni.. vždy ked sme počuli skok na striešku, vedeli sme, že Matelko je doma a že čaká na mliečko, ktoré si vždy vyžadoval otravným mravkotom... ale počase schudol, často sa zdržiaval doma a nechutilo mu žradlo, pokial sme si to uvedomili bolo neskoro... ležal už napoly mrtvy, bojoval, ale už by mu nebolo pomoci... asi to bola otrava... najhoršie na tom bola tá dlha smrť sprevádzana bolestami a žalostným mravčaním, chcelli sme ho dat utratit ale nemohli sme, lebo jeho očka ešte tužili po živote... nakoniec sa zadusil vlastnými slinami...
Viem, že niekto si povie, že TO JE LEN ZVIERA ale neje to pravda, v prvom rade je to živý tvor, ktorý dá človeku viac ako niektorí ľudia........
