mama ma nenávidí

Príspevok v téme: mama ma nenávidí
Karotka71

Ahojte. Nie som žiadna pubertiačka, aby ste si nemysleli, ze som náhodou ešte v puberte, toho roku končím vysokú školu. S mamou mám otrasný vzťah (otec je nebohý). Vždy som mala pocit, že sestra pri nej bola na tom lepšie. Nechcem o všetkom rozpisovať. No rada by som sa opýtala len na jednu konkrétnu vec, pre ktorú sme sa naposledy tak pohádali, že ... to skončilo otrasne, asi najhoršie doposiaľ.

hrozne mi vykrikovala, že som si cez leto nenašla brigádu, (čo je na jednej strane pochopiteľné,..), ovšem, pokiaľ by dieťa bolo plne finančne závislé na matke. Ja ale peniaze mám. Žijem si len z dôchodku za nebohého otca, mám našetrené pekné peniažky, aj z toho, čo dostávam ako prospechové štipendium. Som skromná, nepotrebujem veľa, takže si viem ušetriť. Bude to už okolo 50 000 Sk. Priznám sa, brigádu som hľadala, ale skôr uprednostňovali študentov, ktorí by pracovali dlhšie než mesiac (ja som mesiac musela povinne praxovať-odbor, škola). Tak som to nakoniec vzdala, koniec koncov, peniažky mám. Mama mi nefinancuje ABSOLÚTNE nič, stačím si sama (strava, internat, skola, cesta, mobil, lieky a pod.). Tak som si ten druhý mesiac oddýchla, veď vlastne sú to moje posledné prázdniny.

Strašne mi vynadala, aká som ja neschopná, že v živote sa nebudem vedieť o seba postarať, že neviem robiť a pod.! Že sestra pracuje, ja nie! Pričom sestra je typ, že je závislá od financií, potrebuje si nakupovať veľa šiat, kozmetiky, jednoducho je náročná. Aj frajerov si stále nachádzala bohatých, lebo potrebuje financie. I terajší mi povedal, že je zaťažená na peniaze. A keď potrebovala kúpiť spotrebič do jej prenajat.bytu za 250 eur, tak pýtala mamu, aby jej dala peniaze (samozrejme jej dala). Ja som od mamy v živote, ani keď som bola menšia peniaze nepýtala, aj Notebook som si kupovala zo svojich peňazí (už druhý, lebo prvý sa mi pokazil) stáli ma vtedy dokopy 30 000 SK a som tu, peniaze mám. Keď som menšia bola, hoci som chodila v zašitých nohaviciach (na zadku bola diera), hanbila som sa od mamy peniaze popýtať. No mama ma nedávno tak ponížila a neustále ponižuje, že to už presahuje medze. Nevydržala som a vykričala som jej svoje (samozrejme len pravdu, za čo som dostala oprávnenú facku-to jej nezazlievam). Mňa len trápi to, že mňa zrejme nenávidí. Za celý čas, čo som bola počas leta odcestovaná, nezavolala mi ako sa mám, a to som medzitým bola aj v nemocnici. Sestra vždy bola lepšia (pre ňu...) ... A to po všetkých stránkach o ktorých sa už nebudem ďalej vyjadrovať, lebo by to bolo naveľa,... jedine, žeby ste chceli, napíšem.

... Tak čo na to vravíte vy...

Karotka71

Maoam - ja neviem, aj to je možné, ale nie isté. Vždy zdôrazňuje, že ona bola lepšia ako dieťa, viac pomáhala, chodila po vonku, nikdy doma nesedela na zadku a pod. že mala ťažší život ako ja (kedže babka,jej mama je chorá, ma epilepsiu). Ako ona bola vždy tá horšia, a jej brat milovaný synáčik! že jej rodičia nepomohli, keď to potrebovala (tu sa aj na babku vyhovára, že jej mama jej nepomohla, keď sme boli maličké, ale babka tým, že má epilepsiu, si to nemohla dovoliť podľa mňa). že ona si všetko sama urobila, zaobstarala, nik jej nepomohol!!!! Toto mi dookola opakuje...spolu s ponižovaním mojej osobnosti...

Karotka71

inkognito:

ja neviem, netuším. Finančne je na tom tak priemerne. Plat v čistom má okolo 600-700. Plus má chlapa, takže by jej mohol aj on nejako prispievať na byt, čo ale mám skôr pocit, že tak nie je. Stále sa sťažuje, že nemá peniaze. Kedysi sme vedeli v pohode vyžiť z takého balíku peňazí, nebol problém. Ja jej prispievam na stravu, teda všetko rozpočítava a následne mi za mesiac povie sumu, ktorú jej dám - je to niečo okolo 30 eur mesačne. Inak už jej neplatím nič, a ona mne už vonkoncom nič nefinancuje. Jediné peniaze čo mi dá, to je na narodeniny, Vianoce. Inak ani cent.

Maoam

zacinam mat dojem, ze ta vlastna matka berie ako konkurenciu a snazi sa ta porazit, pokorit, zvitazit nad tebou, z nejakeho iracionalneho dovodu, ONA ma problem a je mi velmi luto, ze tym musis trpiet, nezasluzis si to, uz aby si bola z domu uplne prec a na vlastnych nohach, drz sa!

[zruseny1]

karotka a k tomu poslednému príspevku- si mi pripomenula staré časy keď aj do mňa hostila, že načo sa toľko učím, že ostatné decká behajú po vonku, že nech radšej cvičím a nehrbím sa nad stolom a tak.. (ale ja mám super maminu, nevadili mi tieto jej reči nikdy)

no a paradoxne keď som si našla aj brigádu tak zas frfle, že prečo tak dlho pracujem, že škola mi je prednejšia a tak :D proste to nepochopíš niekedy...niekedy sa na to strašne nahnevám, pretože si myslí, že jej nikdy nie je po vôli, ale keď sa ukľudním viem, tak si vždy poviem, že mama je len jedna a chce mi len dobre... a pri tom ako nám chcú naše mamy len dobre, treba občas zaťať zuby:)))

[zruseny1]

karotka, asi bude hlúpe čo napíšem, ale skúsim...
nebude to náhodou tak, že tvoja mamina vie, že si šikovná a proste je škoda to nevyužiť...možno čaká, že práve ty by si jej mohla práve finančne pomôcť..chápeš.. znie to tak sproste, ja viem:D
ako je na tom s financiami ona? nečítala som všetky príspevky tak neviem, možno sa to tu už spomínalo
pretože poznám prá takých ľudí, ktorí ledva ledva ledva vydržia kým si ich dieťa niečo nájde a im sa z toho niečo ujde

Karotka71

no, ak ide o teoriu silnej a slabsej osobnosti, tak ja mam pocit, ze skor ja som ta slaba, ta neschopna, ktora nic nevie, preto ma mama cely cas buzeruje. Jedine, co mi ide kvalitne, je skola, som mozno najlepsou studentkou z rocnika, no ona to nijako nevnima, akoby ju to nezaujimalo. Furt ma len buzeruje ze sedim doma pri knizkach, ze sa ucim, nechodim von, nebrigadujem. Ze kolko studentov ma popri vyske aj brigadu, len ja nie - a ze raz "prirastiem" k tej posteli, co sa tam nonstop ucim. (Len pre info, nemam jednoduchu skolu, je pre mna dost narocna, ucim sa pocas celeho semestra, mame stale kazdy tyzden zapocty...). A nedavno sa prihlasila aj ona na vysoku a neustale mi opakuje, ze aka je ona super, ze studuje aj popri praci a domacnosti - ze mi ukaze, ze sa to da. Jednoducho zas ma tym chce ponizit, a istym sposobom povedat, ze som nemozna a ona je dokonala.
Kolko krat som doma upratovala, vylestila cely byt, prisla z prace, a cokolvek si vedela najst - a za to ma zbuzerovala. Sestra vtedy sedela vzdy za PC, praci kolo domu sa nevenovala a ani jej to nevyčítala. Po čase, keď ma to prestalo baviť, som si povedala, či je poriadok, či nie, aj tak na mňa kričí - skončila som s upratovaním - poriadok robím vtedy, ak som napr. sama celý týždeň doma a pod. A teraz tvrdí, že sestra jej vždy viac pomáhala ako ja! čo už vonkoncom nemôžem predýchať, lebo sama viem, že to tak nebolo!
Vadilo jej stále, že sedímm doma, ona keď bola sama, chcela si nájsť chlapa a vadilo jej, že si ho nemôže dovláčiť domov. A keď sa aj podarilo - v noci, tak bohužiaľ ostala som dosť sklamaná, keď som počula mamu v spálni (ďalej nechcem rozoberať) ... Potom som bola asi ako jej morálne svedomie a to sa jej nepáčilo. Jednoducho mňa naozaj nemá rada, veď to cítim. Počujem, ako ma ohovára ... čo o mne hovorí, že nech ma dajú na psychiatriu, alebo nech nechodím domov (to mi povedala sestra, babka, keď s ňou telefonovali...).

kafe

Karotka, viem, že ťa bolí, čo si najbližší človek o tebe myslí, ale si už dospelá a s takouto nespravodlivosťou sa stretneš veľmi často v živote. A tiež ti nepomôže vysvetľovanie, obhajovanie sa a snaženie zmeniť kohokoľvek názor.. TY vieš, že si šikovná, zatiaľ všetko zvládaš. Ak to neocení okolie, neostáva ti nič iné, len sa na okolie "vykašľať" a oceniť sa sama. Asi s maminým správaním veľmi nepohneš, tak si tie jej slová neber tak k srdcu. Raz sa osamostatníš, budeš mať kľud.. skús tie jej výčitky brať jedným uchom dnu druhým von.. odpálkuj ju slovami - aj napriek tomu, že ma zraňuješ, AJ TAK ŤA MáM RADA. Nenechaj, aby ťa jej slová zraňovali, poznáš aký má názor na teba (na to čo a ako robíš), zbytočne o tom nediskutuj, nevyvracaj jej to, lebo sa nezhodnete a len zbytočne pohádate. Radšej si zapchaj uši, ak začne s rečami, alebo odíď z bytu. Ona má svoju pravdu a ty tú svoju. Objektívna pravda neexistuje.

kiki00

ta3
robíš rovnakú chybu ako tvoj otec..ja nepochybujem o tom, že obe svoje deti miluješ ale nie je správne to čo robíš...ja toto isté zažívam vo svojom živote..mám dvoch bratov, staršieho a mladšieho...všetci traja sme už dospelí..ja som tá (ako si napísala, silnejšia osobnosť) starší brat pracuje už vyše piatich rokov, nemá žiadne výdavky na bývanie pretože stále býva s nami, peniaze mal len pre vlastnú potrebu ani korunu nedával mamine na domácnosť a aj tak ho koľkokrát musela mamina finančne podporovať (nikdy som to nechápala)..tento rok som doštudovala vysokú školu a počas piatich rokov štúdia som striedala brigády, raz som mala prospechové štipendium, z ktorého mi nakoniec vyplatili iba polovicu z toho čo slúbili (po starom 2500 sk)takže som si na seba zarábala sama aj keď to nebolo bohviečo, nikdy som sa neopovážila prísť za maminou a pýtať od nej peniaze...vždy som si na konkrétnu vec dokázala zarobiť sama..dokonca som si dokázala zarobiť na dovolenku, čo nie je jednoduché pokiaľ nemate vážne dobrú brigádu
rodičia rátajú zo všetkým len so mnou, potrebujú pomôcť, prídu za mnou...mne nerobí problém im pomôcť, mne len niekedy príde ako keby nemali ďalších dvoch synom..neviem či ma chápete
argument že ja som dievča u mňa nepochodí
nesúhlasím s takouto výchovou...je to voči nám "silnejšej" osobnosti nespravodlivé a poriadne to zamáva s psychikou človeka...s tou mojom veľmi..prečo by sa mali brať ohľady na tých akože slabších...ja si skôr myslím že takýmto spôsobom sa nikdy nemôžu stať silnými osobnosťami ktoré sa o seba dokážu postarať, je to zbytočné rozmnaznávanie...ja to vidím dennodenne
Karotka71
konfrontuj svoju maminu ale v kľude bez kriku...spýtaj sa jej všetko čo máš na srdci, povedz jej že máš pocit že ťa nemá rada, možno takýto rozhovor vám obom veľmi pomôže a nájdete si cestu k sebe...aj ja som mala kedysi pocit ze ma mamina nemá rada zato že som ockov miláčik ale zistila som že to tak nie je

ta3

Maoam, tiez mas pravdu, zalezi od charakteru slabsieho dietata, ano, lahko sa moze stat, ze to zacne vyuzivat, ale matka by to mala zbadat a zase svoj pristup k svojim detom a teda aj k slabsiemu dietatu trochu skorigovat, matka velakrat sa snazi robit vsetko tak ako si mysli, ze je najlepsie, ale velakrat sa jej to aj tak nepodari, nikto nie je dokonaly a vsetci robime chyby, ono sa to ani velmi nezda, ale vychova deti je velka zodpovednost a ak rodic pre rozne priciny musi zastupovat funkciu obidvoch rodicov, potom je to naozaj velmi tazke, ja som tiez vychovavala svoje deti sama a zazila som Karotkin problem z obidvoch stran, aj ako dcera, aj ako matka, tak viem, ze problem z pohladu dcery a z pohladu matky je odlisny, mohli by sme dalej polemizovat, ci je spravne, ze matka spravidla viac chrani slabsie dieta, ale myslim, ze tu nemozno pochybovat o tom, ze matka ma rada aj Karotku a ked si Karotka mysli, ze ju mama dokonca nenavidi, no tak sa Karotka velmi myli, iste su vseliake matky, ale to su iba vynimky, ked matka jedno z deti nenavidi