Ahojte. Nie som žiadna pubertiačka, aby ste si nemysleli, ze som náhodou ešte v puberte, toho roku končím vysokú školu. S mamou mám otrasný vzťah (otec je nebohý). Vždy som mala pocit, že sestra pri nej bola na tom lepšie. Nechcem o všetkom rozpisovať. No rada by som sa opýtala len na jednu konkrétnu vec, pre ktorú sme sa naposledy tak pohádali, že ... to skončilo otrasne, asi najhoršie doposiaľ.
hrozne mi vykrikovala, že som si cez leto nenašla brigádu, (čo je na jednej strane pochopiteľné,..), ovšem, pokiaľ by dieťa bolo plne finančne závislé na matke. Ja ale peniaze mám. Žijem si len z dôchodku za nebohého otca, mám našetrené pekné peniažky, aj z toho, čo dostávam ako prospechové štipendium. Som skromná, nepotrebujem veľa, takže si viem ušetriť. Bude to už okolo 50 000 Sk. Priznám sa, brigádu som hľadala, ale skôr uprednostňovali študentov, ktorí by pracovali dlhšie než mesiac (ja som mesiac musela povinne praxovať-odbor, škola). Tak som to nakoniec vzdala, koniec koncov, peniažky mám. Mama mi nefinancuje ABSOLÚTNE nič, stačím si sama (strava, internat, skola, cesta, mobil, lieky a pod.). Tak som si ten druhý mesiac oddýchla, veď vlastne sú to moje posledné prázdniny.
Strašne mi vynadala, aká som ja neschopná, že v živote sa nebudem vedieť o seba postarať, že neviem robiť a pod.! Že sestra pracuje, ja nie! Pričom sestra je typ, že je závislá od financií, potrebuje si nakupovať veľa šiat, kozmetiky, jednoducho je náročná. Aj frajerov si stále nachádzala bohatých, lebo potrebuje financie. I terajší mi povedal, že je zaťažená na peniaze. A keď potrebovala kúpiť spotrebič do jej prenajat.bytu za 250 eur, tak pýtala mamu, aby jej dala peniaze (samozrejme jej dala). Ja som od mamy v živote, ani keď som bola menšia peniaze nepýtala, aj Notebook som si kupovala zo svojich peňazí (už druhý, lebo prvý sa mi pokazil) stáli ma vtedy dokopy 30 000 SK a som tu, peniaze mám. Keď som menšia bola, hoci som chodila v zašitých nohaviciach (na zadku bola diera), hanbila som sa od mamy peniaze popýtať. No mama ma nedávno tak ponížila a neustále ponižuje, že to už presahuje medze. Nevydržala som a vykričala som jej svoje (samozrejme len pravdu, za čo som dostala oprávnenú facku-to jej nezazlievam). Mňa len trápi to, že mňa zrejme nenávidí. Za celý čas, čo som bola počas leta odcestovaná, nezavolala mi ako sa mám, a to som medzitým bola aj v nemocnici. Sestra vždy bola lepšia (pre ňu...) ... A to po všetkých stránkach o ktorých sa už nebudem ďalej vyjadrovať, lebo by to bolo naveľa,... jedine, žeby ste chceli, napíšem.
... Tak čo na to vravíte vy...
