Nie som stastna vo vztahu, kde robim chybu?

Príspevok v téme: Nie som stastna vo vztahu, kde robim chybu?
asi naivna

Mam 5 rocny vztah, dali sme sa dokopy v 3 rocniku na vysokej skole. Zo zaciatku to bolo pekne, ale asi po roku, ked sme boli na vylete v Parizi s priatelom, jeho kamaratom s frajerkou, kvoli hadke pred nimi, mi povedal, ze je koniec......uprosikala som ho, ked som plakala a ponizovala sa pred jeho kamaratmi....po 3 hodinovom prosikani v letiskovej hale a v lietadle, nakoniec povolil....MOJE PRVE SKLAMANIE,
Potom to klapalo dobre, s obcasnymi vycitkami z mojej strany, lebo som nechcela pochopit, preco ma chcel nechat vtedy v Parizi. Po troch rokoch vztahu, som sa dozvedela, ze sa stretol s ex-priatelkou, (jeho prvou laskou, na kt nevedel zabudnut, lebo ona nechala jeho nepeknym sposobom(. To stretnutie prebehlo v spolocnosti jeho kamaratov, ja som tam nebola........s ex si vyliali city a uzmierili sa.......Vsetko mi povedal...

Moje sklamanie, prislo, ked som sa nahodne dozvedele, pri otvoreni jeho emailovej schranky, ze to stretnutie s ex nebolo iba jedno, ale viacere a ze si takmer rok dopisovali a tajili to predomnou a jej priatelom......asi im to lichotilo, dvihalo ego a vzajomne si vylievali srdcia
Od toho okamihu sa zacal kolotoc vycitiek z mojej strany, obvinujem ho, ze zlyhal........mala som a mam hrozne depresie......

Vztah pokracoval.

Po skonceni vysokej skoly, som odisla do BA, kam sme mali ist povodne spolu, ale nakoniec to nevyslo.......priatel zostal v rodnom meste a potom po pol roku odisiel pracovat do Ciech.

V BA som zostala rok a pol a bolo to najhorsie obdobie mojho zivota, vidavali sme sa minimalne, lebo nechcel za mnou cestovat, moje depresie sa zhorsili a aj moje vycitky sa stupnovali.

Po roku a pol, som sa vzdala vsetkeho, co som si vybudovala v praci a odisla som za nim do Ciech, lebo som strasna ziarlivka priznavam a bala som sa, ze nas vztah krachne.

Dnes mam za sebou skoro 5 rocny vztah, plny sklamani, plny vycitiek, obrovskych psychickych problemov,malych fyzických atakov a depresii......boli aj pekne veci......ale to zle sa na mne podpisalo.......fyzicky

Ciastocne si za to mozem sama, lebo som vecny pesimista, mam sklon k depresiam, som ziarliva a zavisla na partnerovi

Jeho postoj ku mne sa zmenil.........uz neplanuje spolocnu buducnost, vzdy mi povie, ze ma ma rad, ale s vyhradou, resp. s podmienkou, ze nebudem mat psych. problemy.

Neviem, co mam robit, som zufala, neviem, ci mam zostat v tomto vztahu.

Priatel bol poznaceny zo svojho prveho vztahu tym, ze ho nechala ex a akoby sa blokol, nikdy o mna nebojoval...nikdy neprejavoval extremne city....vzdy, ked som mala depresie a vycitala som mu nieco, navrhol mi rozchod....nehladal riesenie

Neviem, co mam robit so svojim zivotom, prosim poradte mi...

Dakujem

Linda7

Kikus, vieš, ale o 10 rokov bude neskoro byť tehotná. My nemáme už krátko po dvadsiatke. Žiaľ, už aj okolie sa ma vypytuje na svadbu a deti. Ja sa do toho nehrniem, no chcem mať perspektívneho partnera. Možno keď nebudú problémy, keď sa budeme milovať, tak to bude fajn medzi nami. Asi som bloknutá, no nervozita partnera či nezáujem to môže zhoršiť. Čo sa týka kamošiek, je ich pár, ale nestretávame sa pravidelne, buď sú zďaleka, alebo už majú rodiny.. proste už nemajú čas alebo sa im nechce. Ja mám prácu, dokonca pri zoznámení som okrem práce, domácnosti riešila vzdelávanie, mám záľuby, som typ, ktorý zvláda veľa. A možno to je problém, že partner má toho tiež dosť, ale on nie je ako ja, tak mu nezostane večer ani tých 5 minút na rozhovor... Možno keby sme spolu bývali, tak mi bude stačiť, že sa vidíme ráno a večer a cez víkendy spolu trávime čas. Inak nové priateľstvá sa ťažšie už hľadajú, i keď v komunikácii som veľký problém až tak nikdy nemala. Potrebujem sa naučiť byt šťastná, neriešiť hlúposti.. Vďaka, som rada, že sa môžem vykecať a dostanem nejaké rady..

Kikus9

Linda, mam z teba skor pocit, ze chces ten sex len preto, lebo ho velmi lubis a je to vlastne on komu chyba, nie ty... Sex je krasny ked je to milovanie. Ale uvedom si jedno, ze ty mas svoju hodnotu. A ci ju tvoj priatel vidi, to neviem... nejde mu len o jedno? Vies trebars o 10 rokov, ked budes tehotna alebo po porode, ako bude vtedy reagovat, bude ta respektovat, ze nie vzdy mozes sexovat ked to chce on? Alebo to bude hladat inde? Stale si myslim, ze na to nie si pripravena. Nie som ziadna moralistka, ale su to veci, ktore maju prist vo vztahu spontanne a nemaju byt tvojim strasiakom

Kikus9

Linda, nemyslela som to tak, ze ci sa hanbis pred nim byt naha alebo nie... ale ked mas z toho tolke obavy, z niecoho musia pramenit. Hlavne to nikdy neurob len preto, ze to chcel iba on od teba. Budes to velmi lutovat ak ti ten vztah nevyjde. Nemusis jest tabletky aby si neotehotnela, su aj ine moznosti. A k tomu, ze ti nevenuje cas...tak zamyslas sa a mas strach, ze by ti ho nevenoval v buducnosti, ked budete spolu byvat? Keby ste spolu byvali, tak skoro vsetok cas praveze travite spolu, resp. v pritomnosti toho druheho. Nemyslim si, ze by to bolo o tom, ze si ho na teba nenajde. Mas nejake konicky, kamaratky, ako travis volny cas? Ak si vacsinou sama, tak ti priatel potom velmi chyba a chces aby bol stale s tebou. Lenze on to moze vnimat inak. Hlavne mu daj dychat, inac to znicis.

Linda7

Kikus, myslím, že by všetko, čo robím ja, neurobil. On vlastne o všetko to, čo robím, možno ani nestojí. Možno robím príliš veľa toho, aby som mu vynahradila niečo.. Len to, o čo stojí a k čomu sme ešte nedospeli, to som neurobila. A to ma trápi..

Linda7

Vekovy rozdiel 4 roky. Či som pripravená? Neviem, ale chcem ho, len ma brzdí strach z bolesti a možné tehotenstvo, lieky jesť nechcem zatiaľ. Byť nahá sa nehanbím. Chápem, že môžem to kaziť, keď si myslím, že ak mi nevenuje dostatok pozornosti, že ma neľúbi. Možno to plynie z môjho myslenia v zmysle, že keď sa mi nevenuje dostatočne teraz, čo potom v budúcnosti, keď by sme chceli spolu fungovať v domácnosti, či ma nebude mať plné zuby, ak s ním budem denne. Ale asi to príliš riešim. Vraj si mám užívať prítomnosť. Je pravda, že keď od neho neočakávam nič, tak práve vtedy urobí niečo pekné, milé, niečo, čím ma vie prekvapiť, či vyraziť mi dych..

Kikus9

a Linda, ,,netlac na pilu" ako sa hovori... to ze ty si zvyknuta riesit veci narovinu v dany moment nezanmena, ze on je a musi byt taky isty. Ked na teba nema cas, tak ho jednoducho asi nema (pokial si to nevymysla, co by bolo ine...). Ale ak ma nejake povinnosti, pracu, tak by si to mala pochopit aj ty, ze on ma aj ine starosti a svoj zivot mimo teba. Takisto by si to mala mat aj ty. Partner by mal byt jeho sucastou, ale nie stredobodom ako to vnimas ty. Takto vsetko pokazis, ver mi... (vlastna skusenost). Ja som to casom tiez pochopila, bol to moj prvy vazny vztah. Respektuj ho. Sama si povedz ci ta viac potesi, ked ti bude poslusne volat akzdy evcer preto, lebo si mu to prikazala. Alebo budes mat vacsiu radost, ked to bude robit spontanne a mozno nie kezdy den ako si to ty predstavujes, ale tak ako to citi on. Laska a vztah nie je o tom, aby bolo vsetko podla teba. On to mozno tak neciti, nema potrebu ti vyvolavat a travit s tebou kazdu volnu sekudnu. To ale neznamena, ze ta nemiluje. Len veci vidi a vnima inak ako ty. Aky je medzi vami vekovy rozdiel?

Kikus9

Linda, mas to tazke. K tomu sexu ti poviem tolko, ze aj moj uz byvaly partner bol moj prvy. Nemala som vtedy tiez malo rokov, cakala som na toho praveho. On vedel, ze som pred nim nikoho nemala (on uz mal za sebou nejake vztahy a aj sexualne skusenosti), ale nikdy ma do sexu netlacil. Povedal mi, ze pocka aj do svadby. A tak aj bolo, cakal. Kym som na to nebola priprvena ja. Je jedno kolko mas rokov. Myslim, ze to vnutorne este nechces. Mozno prave preto aky je k tebe tvoj priatel. Ja ti z vlastnej skusenosti poviem, ze som sa prveho sexu vobec nebala, lebo som to neriesila ako ty, ci to bude trapne, blbe, ci to bude boliet, ci to budem vediet a pod... Ked to prislo prvykrat bolo to uplne necakane, spontanne, nic ma nebolelo, a bolo to krasne. Nelutujem to, v tu chvilu sme to chceli obidvaja. Tvoj priatel je predsa tvoja druha polovicka, ktora by mala teba takisto respektovat, ako ty jeho. Ty riesis, ze on je nervny z toho ze ty sex este nechces a pod... a co on? Zamysla aj on nad tym ako to vnimas cele ty? Sex je vo vztahu krasny, ale musia to chciet a dospiet do toho stadia obaja. Ste spolu cca rok, to nie je vela,ale ani malo. Na vsetkom sa da pracovat, len sa do toho musi zapojit aj on, nielen ty. Myslim si, ze keby si mala u neho doveru, pocit bezpecia, vobec by si sa nad tym ci ti bude sex neprijemny nezamyslala. Ak to ma byt tvoj partner na cely zivot, tak uz po tomto prvom roku mate dost vela problemov. Drzim ti palce. No skus sa zamysliet nad tym, ci ta aj on skutocne miluje a ci by urobil pre teba vsetko ako to robis ty.

Linda7

Snažím sa byť lepšia. Nevyvolávam toľko, neprosím už o to, aby sme boli spolu každý deň, len ma vie nahnevať, keď mi nechce zavolať aspoň večer na 5 minút. Hovorím všetko pokojne. Budeme s partnerom spolu onedlho rok, ale slovo ľúbim som od neho čítala na začiatku, ale potom dlhé mesiace nie. Vie ma uraziť, keď nemá na mňa čas a priamo to povie, tiež by mohol vyberať slová. Alebo keď som niečo navrhla, on navrhol iné a ja som mu chcela vyhovieť a tak bolo po jeho. Možno mu chýba sex, lebo sme spolu nespali. Najskôr som nechcela, bo veď nevyspím sa s niekým hneď a potom som sa bála bolesti. Bude to pre mňa prvý raz a to už mám vyšší vek (už sú niektoré kamošky povydávané, majú deti...). Možno ak tento strach odstránim, možno že to bude fajn a bude ku mne pozornejší. Možno to celý náš vzťah zmení. Okrem tohto dávam partnerovi všetko. Vlastne aj nežnosti dávam, urobím ho aj inak, skúšame to, no on o to veľmi nestojí. On chce sex a nedokáže pochopiť, že sa bojím, no riešiť to chcem. Lenže je občas nervný z toho. Začínam byť unavená z toho. Mala by som nechať veci voľne plynúť.. len sa to musím naučiť. No potrebujem vo vzťahu istotu a keď ju nevnímam, tak potom sa s tým stále trápim a analyzujem. Preto som bola zvedavá, ako dopadol uvedený príbeh, ja sa snažím problémy riešiť, nie utekať pred nimi..

Kikus9

PreTeba, nie, nema svoj vztah. Je to este cerstve. A aj mna mrzi, ze som ho musela stratit uplne, aby som si to uvedomila. Snazila som sa to este naposledy zachranit, ale z jeho strany je to jasne NIE. Tak som si povedala, ze uz to necham tak. Som mu vdacna za roky, ktore so mnou prezil, aj za to co ma naucil... bol odo mna starsi, aj ked nie ovela, 6 rokov. Asi som nebola v tom vztahu dost zrela, ako on. Povedal mi, ze mu na nas uz nezalezi a samemu mu bude lepsie. Respektujem to, pretoze ho milujem, a chcem pre neho to najlepsie, aj ked toho nebudem sucastou. A prajem mu vsetku lasku a stastie sveta. Nikdy som ho nepodviedla, ani on mna. Ale aj na takychto veciach akymi su skutocne pochopenie, tolerancia, a bezpodmienecna laska moze vztah ztroskotat...Ja som ho takou laskou nelubila,nepoznala som ju. Teraz viem co to je,a preto ho necham ist, ako si to zela...nebudem mu volat, pisat... pretoze mu nechcem branit v jeho vlastnom stasti. A milovat ho mozem stale, stale ho mozem matv srdci, aj keby ho uz nikdy neuvidim.

Preteba

Kikus9, áno presne o Tom to je. Ty si na to prišla, žiaľ na svojom príklade. To mi je ľúto. On už má vzťah? Ak už je nenávratne preč, nedrž sa ho, lebo Ťa to zničí. Nájdi zmysel Tvojho života, stanov si cieľ a choď za ním. Dívaj sa dopredu a choď bez obzerania.