Ludia,mam pocit,ze moja mama nieje moja mama.Myslim,ze sa ani velmi nepodobami ,ale to nieje dovod,preco si myslim,ze nieje moja mama.Dovodov je niekolko.Napr.Neviem preco,ale ako vseobecne,nemam k mame ziadny citovy vztah,nechcem s nou kecat,nemam ju rad proste citim,k nej taky odpor ako ku cudziemu cloveku.Taky isti odpor citim aj k jej rodine,ako starym rodicom z jej strany.Viem,ze si tu teraz myslite,ze som neviem aky debil,ze ako mozem takto vraviet o svojej mame.Proste chcem sa opytat,ako to nejako mozem NEPRIAMO zisti,iste chapete,ze nemozem prist za nou a mami,asi nesi moja mama.DAKUJEM!!!
JE MOJA MAMA NAOZAJ MOJA MAMA?PRECO CITIM,ZE NIE?
milli
Prikláňam sa do značnej miery k "DJ HiDe", dôležité je, či ťa mama akceptuje, ale keby aj nie, máš jej za čo byť vďačný, lebo ťa vychovala a starala sa o teba, či nie? Takže problém bude možno na tvojej strane. Pokús sa preklenúť bariéru, ktorá ti bráni priblížiť sa k nej - možno si na ťahu ty, pokús sa urobiť prvé kroky. V prípade neúspechu môže pomôcť aj psychológ, veď ich za to platíme.
awi
po puberte ťa to prejde. môj brat má 16r a s maminou sa nechce ani rozprávať, podla neho je ona najvačšia trapoška na svete. pritom nás mamka všetkých zbožňuje. to ho prejde, ona si to brala k srdcu no povedala som jej že to bude pubertou a nech sa nad tým netrápi. a už je to ok. to je len tým vekom.
monika 35
mam dceru v tvojom veku.Ta zas donedavna (dodnes netusim z akeho dovodu!) riesila, ze jej otec nie je jej otec. Stagg, zober si prosím ta do ruky nejaky vas rodinny fotoalbum a pozri si fotky, ked si bol maly. myslis, ze uz vtedy si nemal mamu rad (to je tvoje tvrdenie, ze je to odjakziva)....a inak - tvoji kamosi bezne vykecavaju so svojimi mamami ?
eluška
No tak potom neviem, ak nemáš rád svou vlastnú mamu/aj keby nebola genetická, to už som tu rozoberala/, tak už ti pomôže jedine psychológ, či psychiater. Možno v tebe objaví odpoveď na otázku" prečo?"
gynpôrlek
jediný kto ti môže pomôct s tvojimi pochybnosťami je psychiater
neber to však tak že by som ťa pokladal za cvoka
sú lekári ktorí pomáhajú s telesnými problémami a sú aj taký ktorí s duševnými
a s tým ako si popísal svoje pocity k mame je treba niečo robiť.
eluška
Milý Stagg, tiež si myslím, že tento stav je vyvolaný hormónmi. Ja si si o mojich rodičoch myslela, že sú najkonzervatívnejší a najnemožnejší na svete,jednoducho trapní a teraz si výborne rozumieme, jednoducho ma to prešlo. To ti akosi dôjde samému, že človek, ktorý sa o teba stará už od malička, je s tebou stále, stále ťa má rád, aj keby sa neviem čo stalo, tak to je tvoj pravý rodič. Takže rada znie: snaž sa s rodičmi aspoň vychádzať- napr. ako so šéfom, hlavne nepovedz niečo, čo by im mohlo ublížiť a uvidíš, že ťa to prejde. No hold, puberta je blbé obdobie!
mira
suhlas s DJ HiDe. ja som tiez mala take obdobie v puberte,kedy som citila,ze si s nikym nerozumiem,ani s vlastnou rodino.a casto som rozmyslala o tom,ze som mozno adoptovana a preto je to tak.samozrejme,nebola to pravda,ale len moje pocity.mala som pocit,ze to ona ma nema rada,ze mi nerozumie a preto urcite nie je mojou mamou,lebo to nasvedcuje o tom,ze si s cudzym dietatom nedokazala vytvorit blizky vztah.Puberta!! preslo obdobie a uz sa na to pozeram inak..a viem,ze to ja som mala vtedy problem v sebe.ja som nerozumela ostatnym ani sama sebe.takze sa drz a snaz sa hladat na celej rodine to dobre,lebo su ti najblizsi,ktorych mas a mama clovek,ktory zije hlavne pre svoje deti! vychovala ta,investovala vela casu,energie,lasky,starostlivosti...ver mi, ze keby ta nemala rada,tak to poriesi inak.
