Neviem si poradiť s domacimi pracami

ta3

a v akom veku sa stalo to ze odisiel ?

Lost,
mas pravdu, najlepsie je hned vsetko, kym to este drzim v ruke odlozit na spravne miesto a ked zasuvku otvorim, hned ju aj zavriem, je to logicke, usetri sa tym kopa casu a roboty, ale niekomu, kto ma neporiadok v krvi, to raz nevysvetlis, moj sym ma kazdy den problem, vzdy vsetko hlada, lebo nic nepolozi na spravne alebo to iste miesto a potom to v tom bordeli pravdaze nejde najst, uz ho to sameho hneva (ja sa pri tom skodoradostne usmievam), ale robi to znovu a stale, uz by som bola naucila skalu hovorit, len jeho nemozem naucit poriadku a preto som uz davno rezignovala a co sa toho tyka, aby sa ulozil zakaz, kym si dieta neporiadi izbu, aj to som skusala, ale ked som to zrealizovala, usiel mi z domu a neprisiel domov ani spat a potom som sa ja hlupana krenkovala a plakala

Doubledog
Ty si udrel klinec po hlavicke, tiez si myslim, ze nadmerne upratovanie je priznakom chudobneho vnutorneho zivota

ahoj bazalka...neries,vypni,neprataj,..zivot je o niecom inom.teraz nechcem povedat,aby ste boli bordelari,ale vsetko ma svoje hranice.radsej miesto nervacenia ze je zase doma bordel...zober rodinku na vylet a uzite si pekny den.

Aj ja mám také sklony a títo bordelári ma neskutoćne unavujú. Preto som si naśla systém, źe ćo sa mńa netýka nesledujem, nech sa v tom bordeli dusia...Je to sebecké ale ako si zachrániť zdravie. Mysli na to. Nikto to aź tak nedocení.

nadmerne upratovanie je priznakom nedostatku lasky, citov alebo chudobneho vnutorneho zivota.

lutujem ludi, ktori tym trpia, je to smutne :(
trpia tym totiz cele rodiny.
plus je to komplikovane tym, ze je to casto socialne akceptovane.

ako to riesit?
v tazsich pripadoch je potrebna pomoc odbornika, ale v lahsich staci pomoc a podpora rozumneho a milujuceho manzela.

Bazalka: moja rada asi takato na tvojom mieste by som si stanovila len jeden den v tyzdni kedy budes upratovat - tyzden nie je taka dlha doba aby sa spravil nejaky prilis velky bordel - manzelovi a dcere nepolezies na nervy...a raz do tyzdna by si na to hadam mohli zvyknut a popritom ti aj pomoct.

Tiez mam problem s udrzanim poriadku. System mojho upratovania je velmi jednoduchy - Raz za cas vsetko vyupratujem od zakladu a potom uz len udrziavam - da sa povedat systemom 80:20 ako napisala lost:) Upratovanie mi nerobi problem - ani to neprehaňam, ale neskutočne ma vytača, keď mam za niekym zbierať veci. Tomu človeku stači jeden pohyb aby dal ponožky do špinaveho pradla, tričko do skrine ale nie: nohavice su na jednom gauči a slipy na druhom, ponožky niekde uprostred, noviny vsade, dopite pohare kdekolvek inde ako v drese...a darmo ze je vsetko povysavane, prach utrety, kuchyna a kupelna umyta - spod haldy tych veci to aj tak nevidno...no bordel!

niektore prispevky mi pripomenuli moju matku. jedna konkretna situacia.. niekedy na strednej som robila referat do skoly na pocitaci, este som bola naivna a nepouzivala som automaticke ukladanie.. moja matka niekolkokrat prisla do mna hucat ze si mam ist upratat v skrini.. zdoraznujem: robila som veci do skoly a islo o skrinu ktora sa da zavriet a je -cisto- ... ked som ja zla ani na druhykrat neposluchla, pani matka mi vyhadzala zo skrine vsetky veci doprostred izby a vypla elektrinu (trojhodinova praca v ...) takze damy, krotte sa.. :)

Keď som bola mladšia, tiež som to s upratovaním preháňala.Syn to zvykol komentovať :"Naša mama keď začne čistiť drevenú stoličku, tak to vyčistí tak,že tam nezostane ani drevo "... Ešte som si spomenula na jednu príhodu z práce . Pred vianocami sme sa rozpravali s kolegyňami o tom, či máme doma umyté okná,opraté záclony atď a jedna kolegyňa sedela a nehovorila nič len nás pozorovala a počúvala. Potom zrazu povedala :"Ja nie som lenivá ,keď cez okno nevidím,otvorím si ho ". Najprv sme na ňu pozerali a potom sme sa všetky začali smiať. Dnes už tiež viem, že život nie je len o neustálom upratovaní,leštení kľučiek ... Oveľa dôležitejšie sú spoločne prežité chvíle,výlety do prírody. Aj keď niekedy na to zabudnem,urobím tornádo...:)

Keď som bola mladšia, tiež som to s upratovaním preháňala.Syn to zvykol komentovať :"Naša mama keď začne čistiť drevenú stoličku, tak to vyčistí tak,že tam nezostane ani drevo "... Ešte som si spomenula na jednu príhodu z práce . Pred vianocami sme sa rozpravali s kolegyňami o tom, či máme doma umyté okná,opraté záclony atď a jedna kolegyňa sedela a nehovorila nič len nás pozorovala a počúvala. Potom zrazu povedala :"Ja nie som lenivá ,keď cez okno nevidím,otvorím si ho ". Najprv sme na ňu pozerali a potom sme sa všetky začali smiať. Dnes už tiež viem, že život nie je len o neustálom upratovaní,leštení kľučiek ... Oveľa dôležitejšie sú spoločne prežité chvíle,výlety do prírody. Aj keď niekedy na to zabudnem,urobím tornádo...:)