Ahojte, neviem ani preco sem pisem, asi uz zo zufalstva, ze ma nik nechape a nevidi, ze som unavena a vycerpana a citim sa na vsetko sama. Nechce sa mi zu zit a neviem ako dalej.
Nechce sa mi uz zit
Neviem preco si ju neuzivam. Uz sa budi, tak idem k nej a znova rutinne budem s nou. Asi som aj Vas nahnevala s tym co som napisala, ale mne bolo dnes uz fakt len vsetko luto.
Teraz si napisala, ze mas dietatko. Co je krajsou motivaciou ako nieco, co je len Tvoje, co mozes formovat, kreovat, robit ho stastnym?
Mam dieta, o ktore sa nevladzem starat, tak pes by asi nebol dobre riesenie. Frajera nehladam, mam manzela, ale ten je asi zo mna len sklamany. Najradsej by som usla niekam daleko a hodila sa zo skaly, aby uz bol odo mna pokoj.
tú silu musíš nájsť sama v sebe. Ľutovať sa ti nepomôže, no a ak máš dieťa tak jednoducho musíš.
Ivanka-kazdy si par raz za zivot prejde stavmi, ked sa citi vyhoreny, unaveny, nestastny, ale zivot prinasa aj krasne chvile, pre ktore sa oplati zit. Hlavu hore, snaz sa preklenut toto obdobie, skus sa niekomu vyrozpravat, najst si frajera, kup si psa,..a prides na nove myslinky a najdes svoj zmysel zitia:O)))
Necakala som chlacholenie, ale podporu. Nevladzem sa uz ani o nase dieta postarat, neviem co som si slubovala od toho, ze tu napisem, ale to uz je aj tak jedno.
Rozčuľujú ma ľudia ako si ty:( vieš koľko ľudí by dalo neviem čo za to aby boli zdraví a mohli žiť naplno a nemôžu?
Stále budeš nešťastná pokiaľ budeš každý svoj krok, myšlienku, emóciu, vzhľad podriaďovať okoliu. Vyprdni sa na ostatných a ži! Mňa tiež nikto nechápe, nik mi nerozumie, som unavená, vyčerpaná, na všetko sama a čo?! Všetci sa na teba vykašlú pretože každý ide sám za seba, o tom je život. Nečakaj, že ťa bude niekto chlácholiť, objímať, pomáhať ti a chápať.