Nechce sa mi uz zit

ivana 21, povedz muzovi nech malu postrazi a ty si chod zabehat, na korrule s kamoskou, na kavu, kozmetiku, zumbu, hocico a potom sa vrat oddychnuta a svieza k malej:)

OTVORENOSť-dufam, ze nie si dalsi kanibal z Kysaku, ked poznas vychodisko:O)))

Ivanka-nie je dovod odchadzat od muza ked nepije, nebije Ta, je pracovity a vazi si Ta!!! a este je aj rodinne zalozeny, nezasluzil by si to, keby si mu zobrala rodinu-dcerku po ktorej tuzil...Skus ju dat do jasliciek, chod do prace a uvidis, ze sa vsetko da do spravnych kolaji. Vzdy ked budes mat o sebe pochybnosti, tak si spomen na deticky v detskych domovoch, ti nemaju ziadneho rodica a urcite by chceli aj najviac neschopneho rodica ako ziadneho. Ak si mala samovrazedne sklony, tak Ti poviem, ze dieta sa nikdy nevyrovna so smrtou rodica, pre to na to hned zabudni a pripadne vyhladaj psychologa, aby si sa z toho lahsie dostala...

Mila Ivanka,
náhodne som zaznamenala Tvoj výkrik (ešte som sa takto nezapojila), ale vyľakala si ma. Cítim s Tebou, myslím, že viem, o čom hovoríš, a poznám východisko aj z takéhoto stavu.
Ak uznáš za vhodné, napíš mi mail na moju adresu: darina.matisova@gmail.sk
Nevzdávaj to, Tvoj výkrik určite nešiel do prázdna.

Ja viem :( je mi luto, ze som Vas zatazila. Dakujem za podporu. Mozem ju dat len do jasli, babka by sa o nu nemohla starat. Len sa bojim, ci ja som ta, ktora ma byt pre nu vzorom. niekedy rozmyslam, ze by som odisla od muza, je inak dobry, milujuci a laskavy, pracovity, len ja sa citim ako taka chudera, citim sa, ze on ju velmi chcel ale ja nie :( nechcem Vas uz zatazovat. Dakujem, ze ste mi napisali aspon mile slovo, v tej samote mi to aspon troska pomohlo.

Ivanka-urcite by jej nebolo lepsie bez Teba, si jej mama a navzdy zostanes najdolezitejsim clovekom v jej zivote. Ak to takto citis, tak sa vrat do prace, mala moze byt s babkou, pripadne v jaslickach, ak este nieco take existuje... Ak budes na nu prenasat nervozitu, frustraciu, bude plakavat a moze sa z nej stat nepokojny a neisty clovek. Potrebujes sa odreagovat, kludne ju hod manzelovi na krk, zajdi si na zumbu, ku kadernicke, na kavu, mala nechce nezrelaxovanu a nervoznu mamicku:O)))

Ked ale ja tam nechcem ist :( Mne len chyba praca a kolegovia a to, ze som mohla odskocit kdekolvek, mna len trapi, ze som non stop s malou a nik sa ma nepytal ci to chcem, kazdy ma tlacil do toho aby som bola tehotna, az som uverila, ze to skutocne chcem a aj ked som to nechcela. Je mi luto malej :( citim sa hrozne, nedavam jej lasky tak ako druhe maminy. Ked vidim ako si vedia dieta privinut a ja, co ja? Som uplne nemozna. Ja viem, ze su aj ludia horsie na tom, ze maju odrezane nohy a staraju sa o deti, ale ked ja to v sebe neviem potlacit :( niekedy myslim na to, ake by to bolo keby som tu nebola. Malej by bolo urcite lepsie bezo mna.

Ivanka-nemozes mat poporodnu depresiu, u kazdeho sa to moze prejavit inokedy. Skus zajst za psychologom, mozno sa potrebujes vyvetrat, vyrozpravat.

Bude mat 8 mesiacov.

Kolko ma mala?