dobrý den ,chcela by som sa s Vami poradiť v jednej osobnej veci.Som s mojím priateľom dosť dlho,on ma požiadal o ruku,chce si ma vziať,ja ho ľúbim ,on mna tiež ,sme síce mladí ,ale plánujeme si spoločnú budúcnosť ,sme zasnúbení ...náš vek nie je podstatný....lenže som trošku na pochybách ,teda resp dosť a ničí mi to zdravý rozum ....on je charakterný ,zodpovedný človek ,ktorý je rodinne založený ,je ku mne dobrý ,milý,nežný ,naozaj aj inteligentný človek ...vidno naozaj ,že ma miluje ,lenže je tu jedna vec ,má psychické problémy ,nervové,nespáva ,trhá mu s viečkami ,už teraz v mladosti má veľké zdravotné problémy ako napríklad vysoký krvý tlak,je workoholik ,ale nedá si povedať ..zažili ste niečo podobné ?chcela by som sa s niekým porozprávať ,kto zažil niečo podobné ,alebo rovnaké ...kto si vzal takéhoto partnera ...či to veľmi ovplyvnuje dobré manželstvo ,alebo ako to je ?čaká ma vôbec s takýmto človekom budúcnosť ?????chcela by som radu,možno podeliť sa o vaše príbehy,ak ste niečo takéto zažili ..lebo ja si naozaj bojím raz vziať človeka ,ktorý už teraz je tak veľmi poznačený životom a mal hrozne ťažký život (kvôli svojej rodine) ...mám od neho utekať ,alebo ?
Mám si ho vziať alebo nie ?
a viete čo ???štve ma to ,že som ho nechala !!štve ma to,neskutočne ,nehorázne !!!!keby som mohla vrátiť čas spred dvoch týždnov :(:( chcem ho späť ,veľmi ho chcem späť ,viem ,že to už nemôžem odvolať,lebo nechcem ,aby rovnako trpel ...ale ..ked si uvedomím ,akí sú dnešní muži oproti nemu,on je anjel z neba spadnutý...ked počujem ako kamoške zahýba frajer a ona to toletuje,lebo ho miluje,alebo ked počujem ako chlapec zbil svoje dievča a ono je ešte rado,že ho má ,alebo ked počujem,že ponižujú muži tie moje kamošky,tak maám chuť sa k nemu vrátiť,lebo on ma úprimne miluje ...a nikdy by mi neprekrivdil :(a nie TOTO,čo sa deje v dnešných vzťahoch,sakra ,už si myslím ,že nikdy normálneho nestretnem :(a nikdy nebudem rpežívať krásnu lásku a že ma už tak nikto nebude ľúbiť ako on :(:(:(:( som z toho chorá a zúfalá
jaanna ..neviem ci som spravila dobre,ked som sa s nim rozisla,ale :(:( trpim hrozne ,a to je podstatne :(akosi nemozem sa s tym vsetkym zmierit ,co sa deje :(ze som ho stratila,a ani to ako on robi...a ako ja trpím :(je to priserne ...
slniecko
moja zlata :(:(:(ufff ,tazko -pretazko,moj zivot akosi sa zastavil,nemam vizie,nemam plany ,nemam uz sny ,nemam nic,...vsetko je v pasé ...
ja chapem,co tym chces povedat,lenze on je taky tvrdohlavy ako mulica,neviem co dalej ,lebo stale odmieta skutocnost ,ze som sa s nim rozisla,ze som skoncila so vztahom ,ze ..sa to vsetko posralo,odmieta to,ked mu poviem ,ze nech nieco robi,nech sa netrapi na posteli ,nech cita,alebo cosi robi,tak to nie :(proste on sa stale tyra myslienkami a to nie je vsetko -stale odmieta vo svojom mozgu vsetko,ked mu poviem ,ze sa neda takto zit ako zijeme ,ze je to len trapenie,nech na mna zabuda,nech si hlada inu,nech sa nezatazuje uz nad tym ,co nezmeni ,tak on salie z toho,a hadze sa o zem ,ze nikdy na mna nezabudne,nikdy ma neprestane milovat a tak :(:(strasne ,strasne ,strasne ...chcem ,aby sa to uz konecne vyriesilo samo,lenze mam ho stale pred ocami,stale s nim "zijem " ,dusi ma to,vidim ho v kazdom druhom chlapovi,scvokatievam z toho...je to normalne ?
tesim,sa,ze si to dokazala,ze si sa s nim rozisla-bolo uz nacase,ved ten clovek by Ta zo svojej "chorobnej lasky" znicil....Snaz sa mu co najviac vyhybat...a nepocuvaj jeho taraniny-je koniec a basta...Nedaj sa citovo vydierat...Drzim palce!!!V ziadnom pripade sa uz nedaj ovplyvnit.....
*neurychlis* chybicka se vloudila :D ospravedlnujem sa a hanbim o:-)
och to je tak, ked sa bije rozum a srdce...a kto vyhra? kto ma pravdu? ale pokial budes nad tym tolko rozmyslat, tak fakt scvoknes,ako nic v zlom :) len je toho uz vazne vela na teba si myslim...na kazdeho by bolo...a stale sa tulas v tom istom kruhu...neviem Ti nic poradit :/ sama musis najst vychodisko z toho bludiska.pokial sa toho chces zbavit uplne ,asi to uz prekracuje unosnu mieru ,tak spravit jednoducho ciaru..lebo takto to nikam nevedie :( proste ziaden kontakt,ziadne stretavanie ,nic...na urcitu dobu urcite. pokial nebudes prevaznu dobu dna mysliet na nieco ine..:)ale to je narocne,uz len vzhadom na to, ze ste z jednej dedinky a ze si rada s nim a v samej podstate ho pri sebe aj mat chces :) neopustaj sa Natuska :) vsetko sa vriesi samo..ty to neurichlis,nechaj nech sa to nejako vyvinie,asi to tak ma byt :) ale tym nevravim, ze sa mu mas podvolit a robit vsetko tak, ako by si tvoj expriatel predstavoval...posielam Ti vela sil a chuti bojovat s tym dalej :)
deee lenze idem sa zblaznit ..stale dookola omiela to iste,ked nahodou sme v kontakte,stale sa pyta preco,ako papagáj,uz ma to normalne stve,ale zase som rada,ze ho vobec vidim a pocujem ..je to pre ma dar ,ked mozem byt s nim aspon na chvilku ,aj ked mi znicil nervy i zdravie ,lubim ho,napriek vsetkemu,som k nemu divne priputana :(divne ...takym zvlastynm sposobom,akoby ja neviem ma niecim k sebe nenormalne priputaval ,nejakou zvlastnou silou ...nechapem sama sebe..ved soms a s nim rozisla,tak co ...
nespavam ,lebo rozmyslam nad nim ,nad vsetkymi peknymi chvilami,a ked zaspoim sniva sa mi s nim ,len s NIM ,s nikym inym ,take cudne sny,cele noci ..prebereiem sa a som zufala,lebo ho nemam pri sebe ...ked idem po ulici az sa strhavam,lebo ho "vidím " v kazdom podobnom aspon trosku,muzovi ...idem sa zblaznit,chyba mi nehorazne ,,neviem ako dalej uz ,chcem ho ,chcem byt s nním :(:(:(:(:(:( chcem
Natusa pozerám, že si opäť pokrocila k lepšiemu,
ked uz si mu to tisíc krát vysvetlila, prečo nemôžete byt spolu tak sa tým uz ďalej jednoducho netrap, povedz mu len, že tuto tému uz rozoberať nemienis
Držím palce v ďalšom odputavani...
slniecko nie ,encitim pokoj ,ja necitim nic,som stale nervoznejsia,neviem totiz ,ci som spravila dobre a chapes,ako mozem byt kludna,ked on ma stale zatazuje tym ako sa citi a pod,vytaca ma a tak ...neda sa byt pokojna ..pri nom ,ked zije tak blizko mna ,neviem uz co mam robit ..ale to je jedno,proste nechcem ho uz ,ale on to stale nechape,odolavam a vlastne uz ani neodolavam,lebo som pevne rozhodnuta ,nechcem ho ,nemozem ho mat,len on sa stale pyta "preco " a tak ,ale on to dobre chape,len sa robi sprostym vies a neviem uz ako mu to mam vysvetlit,asi poo XY ty krat mu vravim vsetko odznova,robi sa dutym,mam pokrk vsetkhjo uz a som coraz smutn ejsia a nestastnejsia
Ahoj Natusa, je mi luto, ze som sa tak dlho neozvala ale som na cestach, len som tu narychlo nakukla.
Precitala som v rychlosti, ze stale odolavas....myslim, ze robis dobre, len tak dalej, drzim palce!
Ja mam tiez psychicke problemy ale neviem co by som dala za to aby si ma vzal zdravy clovek, asi by som sa sice citila ako v jeho opatere ale byt pri niektom kto by bol som mnou ako z rozpravky v dobrom a zlom, v zdravi a chorobe, v bohatstve a chorobe, v stasti nestasti...niet o com.
