Čo robiť?

Príspevok v téme: Čo robiť?
Gatta

Vždy som chcela chlapa, ktorý by bol spoľahlivý, svedomitý, zodpovedný, mal zmysel pre rodinu a vedel sa "správať" k ženám.
Ale vždy som mala šťastie na takých, ktorým týmito vlastnosťami moc neoplývali....ale aj tak som sa do nich vždy rýchlo zalaskovala :)....možno preto, že boli fešáci, možno preto, že s nimi bola sranda....neviem, prečo, ale mala som ich plnú hlavu...ale vždy to skončilo.
Teraz - on má tie vlastnosti, ktoré som očakávala.....ALE ...to, že nie je fešák - v pohode, ja tiež nie som miss republiky :) , ale často nepochopí ani najmenšiu vtipnú narážku , ktorú poviem, konverzácia nám občas viazne....je taký "jednoduchší".... a ja neviem, čo to je so mnou?? Veď je taký, akého som chcela...tak prečo nič necítim?....
Stretli sme sa síce len párkrát, ale vidím na ňom, že ja sa mu páčim, tak sa bojím, aby som ho zbytočne nenaťahovala....Och, dofrasa, čo je so mnou? Už mám skoro 30, už dlho túžim založiť si rodinu a konečne sa usadiť a aj on je taký, aký by mal byť, tak čo je so mnou....čo mám robiť???

alibi

ocividne nefunguje chemia...a ak chemia nefunguje silit sa to vztahu nema zmysel.prezila som to pred mesiacom.prisiel dokonaly muz o akom som snivala.ale proste som s nim byt nemohla.necitila som ze to je to co chcem.je mi to luto ze som mu ublizila trochu a aj to ze namiesto toho uzasneho muza som sa raz zas zabuchla do potetovaneho chuligana.ale zeny su bohuzial take.hladaj dalej.

čerešňa

prečo prečo....tak kašli na to ! Ak Ťa majú trápiť len takéto veci, buď spokojná. Postupom rokov, podľa toho ako budeš žiť prídeš na všetko aj sama a sú veci (potrebuješ na ne asi dozrieť), ktoré by si teraz aj tak nepochopila, aj keby sme Ti ich tu podali polopatisticky.

kellyZA

Dala by som tomu šancu, koľko ste spolu? O čom sa rozprávate, že sa to zadrhne? Ste z približne rovnakých pomerov alebo úplne iných? Skúsila by som ho vytiahnuť niekde von, ako myslím na výlet aj na dva-tri dni alebo tak.Ja som mala niečo podobné a tiež som nič moc necítila a prišlo to neskôr a som spokojná. Určite to treba skúsiť, čo môžeš stratiť? Ja som mala niečo podobné a tiež som nič moc necítila a prišlo to neskôr a som spokojná :)

Gatta

čerešňa - ja viem, že v láske sa nedá kalkulovať.....ja sa len tak zamýšľam, že prečo sa musím vždy zahľadieť do takého, na ktorého sa nemôžem spoľahnúť, ktorý je nezodpovedný a ktorý bude kašlať na rodinu...na čo mi je taký chlap? :) A teraz mám pred sebou niekoho fajn a so mnou to nič nerobí....
No, asi tu nič vevyriešim.. :)

čerešňa

Gatta, ale láska nie je o tom či je muž spoľahlivý, svedomitý, zodpovedný, má zmysel pre rodinu a vie "správať" k ženám. To sa nedá takto zaškatuľkovať. Ak k nemu nič necítiš, Tvoj rozum Ťa nebude presviedčať, že "áno, on je ten pravý."

AdamKrt

Gatta - to aj mne priatelka tvrdi, ako si ma vazi, co pre nu znamenam, a ako bezo mna nemoze zit... A ze vsetko zle vlastne robila preto, aby ma nestratila.... :) Naviac, ze kopec z toho jej ani za zle nepripada, ze sa jej to zda normalne...
-----------
Ako pises, chce to cas a uvidis.

Ale stejne si nemozem pomoct, ze zeny v podstate potrebuju trpiet, aby boli stastne a ked netrpia, nevedia si to vazit a vymyslaju hluposti :)

Gatta

Bodka - ďakujem, veľmi pekne si to napísala.

Adam - na margo tvojej priateľky ( po tom, čo som si tu všetko o nej prečítala), len toľko, že keď si ju nechal, tak sa ti preto znova vtierala, lebo prišla na to, že takého blbca ( s prepáčením) už sotva nájde, ktorý jej bude tolerovať všetko to, čo jej toleruješ ty ( podľa toho, čo tu píšeš). A to sa ťa nechcem dotknúť, myslím to v dobrom :)
A určite existujú také pošahané ženy, ktorým robí dobre, keď je na nich chlap zlý, ale to nie je môj prípad.
Ja si ho veľmi vážim, za to, aký je ku mne a veľmi by som chcala, aby som mu dokázala dať to, čo si zaslúži, ale akosi to nejde. Preto rozmýšľam, že to chce možno len čas, lebo sa poznám len krátko...ale zase by som nerada zbytočne naťahovala....Preto neviem, čo robiť a pýtam sa, či niekto má podobnú skúsenosť.

2bodka

AdamKrt, myslim, ze toto plati pre obe pohlavia. Ako pri zenach, tak pri muzoch.. Zial clovek je tvor, ktory je neustale nespokojny, ak by bol spokojny, ostali by sme v raji, okolo by pobehovali nahi Adamovia v hompalajucimi onymi :D (som sa teraz nechala uniest trochu) a Evy s obnazenymi prsiami.. Je nam to dane do vienka. A clovek cloveka si bude vazit asi az vtedy, ked o neho pride...

AdamKrt

To je pre kopec zien typicke. Nevedia co chcu a neprestanu, pokial to nedostanu a este aj potom nebudu spokojne...

Mne sa tiez pri pozorovani priatelky zda, ze cim chcem pre nu lepsie, cim viac sa snazim, tak je to horsie a ona straca zaujem. Ale ked mi raz ublizila, tak som sa nahneval, chcel to ukoncit, odhanal ju od seba, vymyslal vselico, aby ma nechcela, co by ju odradilo a napriek tomu, vtedy sa ona najviac snazila. Obrazne povedane, vliezla by za mnou aj oknom, keby som ju dverami vyhodil :) Ale ked sa to dalo do poriadku, tak mam dojem, ze jej zaujem chladne.
-------
Mam z toho celeho taky dojem, ze k zenam sa treba spravat arogantne, hnusne, odmietat ich a az ked budu ponizovane, potom sa im to bude pacit, aj ked budu horekovat. Lebo, ked sa clovek pekne sprava, tak si to nevedia vazit.

To uz je kde logika, ked sa clovek musi pretvarovat, robit zle, aby bolo vo vztahu dobre ?

2bodka

Tak to vacsinou byva, ak clovek zacne pouzivat rozum, vacsinou tam chyba iskra. A ked sa zase clovek podda vasni, vacsinou to nedava zmysel. Je to proste tak. Bud mozes mat chlapa, s ktorym sa budes smiat, zabavat, zit zivot naplno, avsak za tu cenu, ze mozno nebude velmi zodpovedny a spolahlivy, alebo si najdes chlapa, ktory je ukazkovy pripad buduceho otca tvojich deti, ale obcas s nim bude zase nuda. Je len na tebe, ktoru cestu si vyberies. Kazdopadne uplna spokojnost s chlapom nebude NIKDY. To by to totiz musela byt ZENA :))))
Nepremyslaj nad tym velmi, nezatazuj sa... Nechaj tomu volny priebeh. Ja osobne si ale myslim, ze pokial vam debata viazne uz takto na zaciatku, tak casom to bude len horsie. A kto vie, mozno nebude platit co som napisala a nakoniec sa ti podari narazit na takeho, ktory bude idealny po vsetkych strankach ;) Mimochodom, ja mam tento rok tiez 30, partnera, ktory je skor zabavny ako spolahlivy, deti nechce, zenit sa uz vobec, a aj ked som vzdy tvrdila to iste, obcas ma (pri pohlade na neter) dostane taka lutost, ze by som uz mozno aj ja chcela nieco viac, niekam sa posunut.. ale s tymto partnerom to asi nebude.. Takze v podstate som na tom rovnako ako ty, akurat som este tento vztah neukoncila prave preto, ze sa pri nom smejem :) (okrem ineho)