ahoj...
nebola som tu dva dni.psychicky som sa zrutila. stihla som sice oslavu v piatok vecer, no chcelo to vela sil a namahy sa na nu dostat, a hlavne velke prosby priatela. oslavu som prezila v zdravi, no cely piatok ako aj sobota su katastrofalne a ja som fakt v zlom stave.
7 juna som objednana k psychologovi, no kazdu hodinu sa modlim, aby to bolo skor, ... zajtra.. este dnes... teraz hned... uz som nechcela ani na toto forum prist, ale proste nemam to komu povedat a nikto mi nevie rady..
vopred sa ospravedlnujem za vycerpavajuci prispevok, ale jednou vetou sa to napisat neda.
poslednych mojich 48 hodin vyzeralo asi takto :
velmi casto som rozmyslala ako to vyzera, ked chce niekto spachat samovrazdu.. pri pohlade do zrkadla som sa nenavidela a stale sa nenavidim...
zhnusila som sa sama sebe,,,, nenavidim svoje tucne telo, nenavidim vsetko jedlo na svete.
som unavena zo svojej prace, v ktorej uz dalej nevladzem... nie je narocna fyzicky ale psychicky.
kedze v praci taham 24ky, byvam casto unavena, a po tychto smenach spavam len 3 hodiny. viac nedokazem.
vstavam s myslienkou na jedlo, chodim spat s myslienkou na jedlo.bojujem s jedlom denno denne.
zacala som nenavidiet priatelovu mamu, zacala som neznasat svojho kolegu, zacala som nenavidiet svoju sefku...
pohybujem sa v spolocnosti ludi, ktorym nedokazem verit,,, nemam nikoho komu by som mohla povedat o svojom probleme.
Otec ma svoje starosti, sestra sa ku mne nepriznava, kedze som jej ukradnuta, nebudem to s nou rozoberat. moja mama vie akurat povedat svoj nazor, no nikdy mi nepomoze s riesenim.
jediny kto ma vie podrzat je moj priatel ktoreho nadovsetko milujem, ale ublizujem mu mojim stavom v ktorom sa prave nachadzam. kedze je jediny kto mi je na blizku a je jediny kto mi chce pomoct a dostat ma z toho, tak si to chudak vsetko zlizne. najviac.
dnes som mala chut niekoho strasne zbit... alebo nieco rozbit... tak isto aj vcera, taketo stavy mam posledne dni stale.
ulavilo by sa mi keby som chytila pohar a smarila ho o stenu, ale takto by som za chvilku nemala z coho pit kavu.
potrebujem tabletky...
proti bolesti hlavy, proti unave, proti depresii, na ukludnenie, ...
ak by som mala pokracovat tak aj na nizky tlak, kedze ho mavam asi tak ze 89/64
za posledne dva dni som plakala asi osem krat, dokazala som prestat az ked som vycerpana padla na zem, a priatel sa ma snazil pozviechat. nedokazem uz nic.
z nicoho nic menim nazor. o jednej prijmem pozvanie na kavu od priatela a tesim sa, a o stvrt na dve na neho kricim, ze nikam nejdem, a ze taka odporna nevyleziem z domu.
viem ze mysli uprimne ked mi hovori ze som krasna a pacim sa mu, ale co ked proste mam v izbe obrovske zrkadlo.
nemam uz ziadnu silu...
to ani nehovorim o tom, ze mi to meska 3ti mesiac. tehotenstvo to nie je.
poradte mi ak niekto viete co , ..lebo ja uz nevladzem. naozaj.
obcas mam pocit ze zomeriem od unavy.
