Ahojte mam 14 a pred par mesiacmi som s aprestahovala...teraz cez tieto prazdniny som bola spet v mojom NAOZAJSTNOM domove kde ma vsetko co mi bohuzial tuto chyba...S otcom som s apohadala a vileteli mi s ust take slova co by som v zivote neuribila napr.som mu povedala ze uz nieje mojim otcom..a taketo veci boze..normalne som chcela utiect neviem co sa to so mnou djee ale je to hrozne v ten den som preplakala dost casu...podla mna som uz na tom dost psychicky labilne...poradte co mam robit?moj zivot nikdy nebol dokonaly vzdy nejaka nehoda najprv mi zomrel maly bracek potom s anarodila sestra rozviedly sa rodicia pri co mama nasledne zije v čr otec odisiel pracovat do BA a ja som v tom case ostala u babky ktora ma nenavidi..:(ale je to vzajomne brat isiel studovat na strednu skolu tiez do BA... po neviem akom dost dlhom case cca 1 rok a j pol mozno ajd va mi otec oznamil ze sa stahujeme musela som vsetko opustit..:( a uz somt u pomal aj pol roka a iba sa to zhorsuje zacinam ist v skole tiez uz v niektorich predmetoch dole vodov poradte ako sa mam s toho vimotat ja to nezvladnem...:(
Jejda
no pomoc,vždy sa dá niečo robiť,otcovi sa ospravedlň povedz mu že je ti to ľúto on to pochopí lebo si teraz v takom veku:)smrť v rodine vždy trápi všetkých nie len teba,otcovi povedz aké sú vzťahy z babkou nech to tam rieši a nájdi si nejakú kamarátku v škole troška zaber,nájdi si nejaké koníčky čo ťa bavia,mohla by si aj športovať,otca sa spýtaj ako to bude dalej...,,v tej škole trošku pridaj však chceš ísť na nejakú sš nie?všetko sa vyrieši len tomu nechaj čas...
Lenze ja mam na nich az moc dobru povahu my vsetci hovoria..:D no achaln keby nejaky bol boze ved tu samydebily...(podla mojej osoby dobre tak nie vsetci):D ale ked s atakl chovaju no to je jednoducho hrozne...ale uz mi je lepsie
musis hladat dalej. kludne aj viac kamosiek na len taky pokec kym nenajdes taku ozajstnu, alebo aj priatela, chalana, s tymi je to obycajne jednoduchsie ako s babami
No vies kym som bola tam tka som aktivne sportovala..lenze tuto nci take neni byva tu aj sesternica tej sa este zdvoverujem ale naz vztah uz neni taky aky byval...:(
no, ja neviem co ti poradit, snad len ze, jednak, vsetko sa meni takze klud, teraz si tu a teraz, poobzeraj sa a najdi nieco co ta tu bavi, venuj sa tomu, rozvijaj nejake svoje zaluby a snaz sa nemysliet na to co ta trapi. je mi luto ze si na tom tak ako si. v podstate nemas nikoho blizkeho. snaz si najst nejaku dobru kamaratku ktorej sa mozes zdoverit. a bud jej aj ty dobrou kamoskou. tak to zvladnes lepsie.
