Ako pomoct pri anorexii a bulimii

Príspevok v téme: Ako pomoct pri anorexii a bulimii
Severak

CITAJTE AZ DOKONCA PROSIM, mozno to niekomu pomoze, a zaroven vas prosim aby ste si odpustili nemiestne poznamky na ludi, ktore trpia tymito chorobami.

Mam 175 cm, vazim 50 kg a mam 17 rokov. Uz od nepamati som sa starala o svoju vahu, mala som komplexy(vela krat aj preto ze ked sa na mna mama nahnevala mala narazky na moju vahu a poviem vam ze moja mama nebola zrovna taky ten zhovievavy matersky typ a napriek tomu ze to tak urcite nemyslela, niekedy ma to tak zabolelo), stale som sa porovnavala s ostatnymi ci som chuda tucna atd. Jedina vec ktora mi vzdy pomohla boli ludia ktori ma mali radi, lebo som pri nich vzdy zabudla na taketo veci, smiala som sa, zabavala, nemala som problem ist do mekacu a dat si poriadnu davku (bez toho aby som pribrala a tak), vtedy som zvykla vazit 60kg. Ked som mala 14 nasi mi oznamili ze sa stahujeme do ineho statu a ja pojdem na sukromnu skolu, na krestansku. Povedala som si dobre krestania su mili, urcite mi tam bude dobre. Napriek tomu ze mi tam dobre bolo, bola som akosi odseparovana od normalneho teenagerskeho zivota. Viete na tej skole sme mali uniformy a ak by sa niekto dozvedel ze ste pili alebo fajcili dostali by ste vyhadzov. Rok je dost dlha doba na to aby sa vase socialne citenie zmenilo a ja som uz nebola ta blazniva baba, ktora sa dokazala zabavit s kamosmi. Po roku na tejto skole ma nasi dali na dalsiu sukromnu skolu, ktora ponukala ovela viac ohladom studia a okrem toho bola asi aj o 12 x drahsia. Vela som pocula o tejto skole, vedela som ze su tu rozmaznane deti bohatych ludi a vedela som aj ze ak chcem zapadnut do tejto skoly musim skratka vyzerat dokonale! A tymto sa to asi tak cele zacalo...
Cez leto som drzala celkom neskodnu dietu. Jedla som pravidelne male davky, 5 krat denne. Schudla som a citila som sa taka stastna a sexy a vsetko, zvysok leta som ostala na susenom ovoci a celozrnnych chleboch alebo grahamovych tycinkach (skratka vsetko o com som si MYSLELA, ze nemoze mat vela kalorii), nastupila som do skoly a urobila som poriadny rozruch, lebo do tvare som dost pekna. Chalani ma pozyvali na rande a nebolo snad jedneho ktory by sa po mne neotocil. Bolo to lichotive, rychlo som sa uchytila do kolektivu. Lenze ani nie mesiac na to ako som nastupila do tej skoly som si povedala DOST! Zacala som normalne jest. Lenze ako som opat ucitila dobru chut jedla preslo to do prejedania sa...a priberania. Vzdy ked som sa vecer citila tak prejedena ze som myslela ze do par sekund to vyvratim, som si slubila ze zajtra si to vynahradim a budem pit len vodu. Pila som vodu asi tak dokym skola skoncila a vyhladovena som prisla domov, kedy som do seba hadzala doslova vsetko co som videla: slane, sladke, udene, mrazene jednoducho doslova vsetko. Za ani nie 3-4 mesiace som isla z vahy 53 na 60 a do pol roka som to vytiahla na 65. Citila som sa priserne, bola som v depresiach, prestala som chodit von, prestala som sa starat ako vyzeram, vzdy ked som vchadzala do skoly hovorila som si ze som taka tucna ze sa na mna vsetci pozeraju a urcite ma ohovaraju. Z obrovskeho mnozstva chalanov mi ostalo par napadnikov a ja som citila, ze za vsetko zle co sa mi v tej dobe stalo moze moja \"obezita\". Depresia rastla a rastla a ja som sa citila tak osamelo, ze som nemala chut na absolutne nic, iba na jedlo. Nemala som chut chodit, dychat spat, rozpravat sa, skratka na nic, nemala som ani len jedneho ozajstneho priatela, iba mamu a otca. Moja mama si medzitym zvykla na bohemsky zivot a jedine o co sa starala bolo kolko a ake drahe saty mala. Teda nikdy nebola ten typ matky, ktora by naozaj pocuvala svoje dieta a snazila sa mu pomoct, aj ked viem ze ma lubi, ale jednoducho by asi najskor urobila nieco, len aby to nemusela riesit ona...asi by zvolila psychologa alebo tak. Otec bol zaneprazdneny. Cez Vianoce som isla domov, chvilu som bola opat stastna, bola som so svojimi kamaratmi (aj ked som citila, ze to priatelstvo je skor iba take formalne), a opat som dostala chut do zivota. Rozhodla som sa ze zopakujem dietu z leta a podarilo sa! Mala som 5 kg dole, z coho som bola ale sklamana lebo tolko som vazila pred letom ked som sa snazila schudnut. No bola som rada a povedala som si nevadi, budem sa zdravo stravovat a urcite schudnem aj zvysok. Zdrave stravovanie bolo u mna male mnozstva 5x denne, ale 500 kcal na jeden den. Schudla som na 50 kg za 3 mesiace. Potom som si zvysila davky jedla, co fungovalo asi tak na 2 tyzdne, kedy som sa prvy krat prejedla, vtedy som si povedala ze dobre nevadi stalo sa to len raz uz sa to viac nezopakuje. Po tomto som sa prejedla este tri krat a dva krat z toho som si dala prehanadla.
Bojim sa a casto placem, nebudem hovorit ze nie. Neviem co so mnou bude dalej. Najhorsie na tom je ze tento zvlastny stav (neviem ci je to anorexia ci bulimia), je moj jediny priatel. Mame je to jedno, otec je stale v praci, v skole nemam ani jedneho skutocneho priatela a dokonca uz ani mimo skoly (ked som naposledy bola doma kamarati ma uz ani len nepozdravili), neviem ako ziskat dalsich. Vzdy ked si na to spomeniem tak si poviem, nevadi aspon ze som pekna a chuda...
Ak hladate odpoved na to ako pomoct niekomu s anorexiou je dat mu co najviac lasky a porozumenia, mozno to chvilu potrva, prejst si tym nieje lahke, ale urcite to pomoze. Myslim, ze v mojom pripade by to fungovalo tiez.

P.S Odpustite mi gramaticke a stylisticke chyby, za tych par rokov som uz vysla z cviku.

Lola00

Ahoj,Je mi 26let jsem VYLECENA BULIMICKA . Ja mela bulimii neco pres 6let. Prvni 2 roky jsem nepoznamenala ze bulimii mam, jen jsem si rikala,,nevinne zvraceni"Ale pak uz jsem si nemohla pomoc a bulimie se stala mou nejhorsi murou.. Delala jsem vse proto se ji zbavit, ale neslo to.. Mela jsem stale chut se cpat a nepomohly ani zadne diety ani denicky co jsem si psala.. Po 6letech jsem narazila na tablety zamezujici chut k jidlu. I kdyz reklamam neverim, byla jsem tak zoufala, ze jsem si je objednala.. Tablety mi zabraly hned prvni den uzivani a pritom jsem mela super naladu. Pro vsechny co se citi zoufale, koupila jsem se na hubnuti-bez-diety-a-cviceni.webnode.cz Preji Vam at se brzo vylecite, protoze tahle nemoc vas nenici jen FYZICKY, ale hlavne vasi PSYCHIKU. S pozdravem L.

Lenka95

Ahojte. Volám sa Lenka, mám 17 rokov, meriam 167 cm a vážim 50kg.
Som tanečnica (baletka) a už od troch rokov vyrastám v prostredí, kde je postava témou číslo jeden. Ja som však nikdy zo svojej postavy komplexy nemala- patrila som k tým šťastným dievčatám, u ktorých puberta nastúpila pomerne neskoro a teda až do minulého roka ma problémy ako vyčnievajúce bruško, širšie stehná alebo väčší zadok, akosi nezaujímali.
Zlom nastal niekedy po minuloročných letných prázdninách, kedy som popri brigáde zmenila svoje stravovacie návyky: zmrzlinka, nanuky, bagety, McDonald, sladkosti. To všetko sa stalo mojou každodennou rutinou. (niežeby som dovtedy tieto veci nejedávala, čokoládu milujem stále a kedysi som jej jedla na kvantá, ale nikdy to na mne nebolo vidno.) Zakončením prázdnin bola dovolenka v Talianksu, kde som pribrala 4 kg. Celkovo som za letné prázdniny pribrala 8 kg. Poviete si: to je dosť! Aj bolo, ale nebolo to nejak veľmi vidno, narástli mi prsia, zadoček sa zaguľatil, všetci ma chválili, že konečne vyzerám, ako žena. Tak som z toho nerobila problém. Ten nastal, keď prišla jeseň/zima a ochladilo sa. Bolo treba nakúpiť nové tričká a nohavice. V obchodoch potom prišla skutočná katastrofa- z tričiek veľkosti XS sa stali S-ká, z nohavíc 34 boli razom 36-38. Na stehnách som si objavila celulitídu, na zadku strie. Stále som to však dajako predýchala a vydržala som normálne až do vianočných prázdnin, kedy som opäť pribrala. A to bola posledná kvapka. Najprv som začala jesť zdravšie- vylúčila som jednoduché cukry, mastné a slané jedlá, jedla som veľa ovocia, zeleniny, kontrolovala som príjem kalórií (nesmel presiahnuť 1200 kCal za deň, pri 3-4 hodinových tanečných tréningoch každý deň). Popri tom som každý deň jazdila na stacionárnom bicykli, robila drepy a brušáky. Takýto štýl chudnutia však chce čas. Ale mne vadilo, že si nemôžem dať obtiahnuté tričko, lebo kvôli mojim stále malým prsiam (mala som Á-čka) mi odstávalo brucho. Tak som do googla zadala to najhoršie, čo som mohla: "ako sa stať anorektičkou?". Našla som kopec odkazov na proana stránky, ktoré poskytovali mnoho návodov na to, ako prestať jesť, ako predísť pocitom hladu a podobne. V jednu nedeľu som sa naposledy poriadne najedla a potom som vydržala nejesť do piatku. Výsledok bol prekvapivo dobrý: za týždeň, 4 kilá dolu. Ale nastal problém: cez pracovný týždeň bola ľahké nejesť, v škole a na tréningoch ma nikto nekontroloval. Ale cez víkendy doma, ma rodičia nútili jesť. Tak som im spravila po vôli a dala si trošku polievky. Moje vyhladované telo ale chcelo viac a viac. Tak som za víkend pribrala 4 kilá naspäť. A vtedy nastala panika. Zamkla som sa na záchode a šup- prsty do krku, riadne hlboko. Nepomohlo, zvracať neišlo. Tak som do googla zadala ďalší kľúč: "ako vyvolať zvracanie". Najužitočnejší sa mi zdal typ so slanou vodou. stačí ju jednoducho vypiť a zvracanie príde. Zrejme som však nejako odolná, lebo neprišlo. Tak som pátrala po liekoch na vyvolanie zvracania, ale žiadne som nenašla. Pri svojom hľadaní som však našla laxatíva. A tieto lieky ma dostali tam, kde som dnes.
Nevedela som si vybrať, z toľkého množstva rôznych laxatív, ktoré boli na internete, pri jedných konkrétnych však pani, ktorá s nimi mala skúsenosti, napísala, že po nich schudla. A bolo rozhodnuté. Predali mi ich bez problémov v prvej lekárni. Najprv som ich brala podľa návodu: 1 tableta, 3- krát denne, a naozaj- ráno po prebudení som šla na wc a bolo. Popri tom som normálne jedla a bruško začalo opäť vyčnievať. Tak som dávky postupne zvyšovala.
Dnes jem ráno okolo 8mej 3 tablety, okolo 16tej ďalšie 3 a potom okolo 23tej 4 tablety. V podstate mám permanentnú hnačku. A popritom nejem- iba ráno polovicu rajčiny, alebo pohár mlieka, aby som vydržala tréningy. okrem nich cvičím doma kliky, drepy, brušáky a iné posilňovacie cvičenia plus behám každý druhý deň od 5 do 7 kilometrov.
A úspešne chudnem. Stále však nemizne celulitída, za to prsia sa kamsi stratili...Cez víkendy je stále problém,ale proste jem málinko, viac zabehnem, viac odcvičím a dám si o 2-3 tablety laxatív za deň viac. Nadmerné užívanie laxatív mi ale spôsobilo takmer neustále kŕče v bruchu. Brucho ma bolí už takmer stále, ale dá sa to prežiť.
Hlavné je: chcem s tým prestať, chcem jesť normálne ale pritom nepribrať. Ako sa to dá?? ved cvičím stále a niektoré baby necvičia nič a nepriberu. Ako je to možné?? prosím, niekto mi pomôžte von z tohto kolotoča....

sati 17

severák,zlatá,niesi určite sama čo takými trápeniami prechádza...Posús sa mať samu seba naozaj rada a prestať sa trápiť úsudkami,že čo si o tebe kto myslí,lebo najčastejšie je to tak,že si nemyslí nikto nič-len ty si domýšlaš,ver mi.I rodičia,ako píšeš sú pracovne vyťažení-no tak sa chcú mať dobre,chcú,aby i tebe bolo dobre,len akosi nepostrehli,že ty v tvojom veku máš momentálne iné priority a oni zrejme zabudli aké to je mať 17..Som si istá,že si ich svetlo...a prosím ťa nezgrupuj sa s dievčetami,ktoré majú podobné problémi,efekt bude ten,že sa budete navzájom utešovať sťažovať a to bude asi tak všetko...Daj si nafotit u niekoho pekný book,si krásna! a vždy keď na chvílu o sebe zapochybuješ-pozrieš sa na svoje fotky a upokojíš sa:)skús to!To len my samotné ženy riešime váhu-chceme sa páčiť a myslíš si,že mužom sa páčia vychrtlinky?OMYL!!!!Pozri si časopisy,videoklipy,same sexice,žiadne anorektičky vychrtlé,akou som bola i ja...A velmi dobre je začať cvičiˇ,ale žiadne dvojhodinové maratony,hodinka vo fitku na spevnenie tela,hlavne silové cviky,sú tam treneri oni ti poradia..vieš aky je to slastný pocit,ke-´d odtial vyjdeš endorfíny nenormálne v sebe máš a pocit §štastia a vyvetráš hlavu...Držim palečky

D.E.

ahoj severak, som bulimicka, som psychicky zdeptana, mavam depresie, ale krok po krocku sa z tohoto strasneho kolobehu chcem dostat. ak chces daj mail. neocakavam pusinky a BF, ale viem ze pomoze ked sa clovek len vyrozprava, v tomto pripade vypise. len napisat co ho trapi, stve a vsetky svoje pocity... tak ci onak. tento boj vyhrame :)

monica gazpio

Na anorexiu, či bulímiu, nepomôže nič, ak sa chcete liečiť, ale súčasne, nechcete pribrať. To nie sú bláboly, ale moje reálne skúsenosti. Ani účinný liek na to, bohužiaľ nie je. Všetky tieto psychiatrické sračky reálne nepomáhajú, lebo ak vyjdete zo psychiatrie tučné, ste tam, kde ste boli pred chudnutím, alebo ešte oveľa horšie. Mne na psychiatrii ešte horšie do.e.ali postavu a metabolizmus.

[zruseny3]

ana_bella tak sa nenič. dokáž druhým, ze más na viac. Sama sebu trápis. Druhým to moze byt jedno. Ty, strácaš, oni nie. Oni svoje poznámky možno ani nemyslia vážne. Nesmie sa ťa proste dotknúť každá "hovadina"! Komplexy sa dajú riešiť aj inak ako týraním sa. hm? Hore hlavu! :)

ana_bella

Pripomina mi to moj pribeh, tiez mam 17 a zila som v zahranici.. Eating Disorders su so mnou uz 4 roky :( Presla som mnohymi fazami a myslela som ze uz konecne budem stastna. Ale nejak to nejde. Moje sebavedomie je na bode mrazu. Dost vystredne sa obliekam, nosim opatky len aby som sa citila stihlejsie. No kazdy pohlad ktory na sebe citim ma zneisti, vravim si ze si isto hovoria ako moze taka tucna baba mat oblecene nieco take, kazda narazka od kamaratov ma rozplace. Nenavidim sa, som nula a este k tomu tucna nizka skareda s okruhlou tvarou :'(. A tak si svoje komplexy riesim hladovanim pripadne vracanim. Neviem dokedy to takto pojde..:(

nelly78

severak,jedine ako naplnit svoj zivot a recept an to je v nas samych iba my same si dokazeme pomct samozrejme s pomocou ale my same to musime chciet.nieje hamba ist za psyhcologom ani ja nemam rodicov s ktorymi by som sa dokazala o tom rozpravat a tak soms a vlastne odhodlala to riesit"sama".ja nastastie priatelov mam ale aj ked su pri mne nedokazu to tak uplne pochopit.ono ludia co v tom nikdy neboli nevedia pochopit o ocm to presne je myslia si ze sme len hlupe pubertalne povahy ktore to prejde.lenze ono cim to trva dlhsie je to horsie rpeto vyhaldaj pomoc kym este sa nestalo nieco zle.ja osobne si myslim ze je to hrosie pre psyhchiku ako prezdravie ano ja osm si sice znicila totalne telo ale moja psychika je an tom stokrat horsie.preto chcem byt uz stastna nerozmyslat vkuse nad jedloma le trapit sa nad inymi dolezitejsimi vecmi nakolko tato choroba je tak sebecka ze rozmyslanie otocit inam je tak tazke.treba sa zamerat na nieco co rada robis a dat do toho vsetku svoju zlost lasku nenavist proste svetky tvoje pocity ktore v sebe mas.ono sa ti trosku ulavi a hlavne mala by si travit viac casu emdzi ludmi co naozaj pomaha.proste sa premocta zacat bojovat i ked aj ja sama neviem niekedy ako ale ono to je tym ze lasku si vynahradza clovek niecim inym a upne sa na to v nasom pripade to je jedlo.nauc sa ho vnimat ako nieco vdaka comu zije ale nie ze zijes prenho.a mozem tu pisat milion takychto fraz co si aj sama uvedomujes.jednoducho ked citis ze to nezvladas sama vyhladaj pomoc nieje to zaidna hamba prave naopak krok k vitazstvu.drzim moc palce:)))