CITAJTE AZ DOKONCA PROSIM, mozno to niekomu pomoze, a zaroven vas prosim aby ste si odpustili nemiestne poznamky na ludi, ktore trpia tymito chorobami.
Mam 175 cm, vazim 50 kg a mam 17 rokov. Uz od nepamati som sa starala o svoju vahu, mala som komplexy(vela krat aj preto ze ked sa na mna mama nahnevala mala narazky na moju vahu a poviem vam ze moja mama nebola zrovna taky ten zhovievavy matersky typ a napriek tomu ze to tak urcite nemyslela, niekedy ma to tak zabolelo), stale som sa porovnavala s ostatnymi ci som chuda tucna atd. Jedina vec ktora mi vzdy pomohla boli ludia ktori ma mali radi, lebo som pri nich vzdy zabudla na taketo veci, smiala som sa, zabavala, nemala som problem ist do mekacu a dat si poriadnu davku (bez toho aby som pribrala a tak), vtedy som zvykla vazit 60kg. Ked som mala 14 nasi mi oznamili ze sa stahujeme do ineho statu a ja pojdem na sukromnu skolu, na krestansku. Povedala som si dobre krestania su mili, urcite mi tam bude dobre. Napriek tomu ze mi tam dobre bolo, bola som akosi odseparovana od normalneho teenagerskeho zivota. Viete na tej skole sme mali uniformy a ak by sa niekto dozvedel ze ste pili alebo fajcili dostali by ste vyhadzov. Rok je dost dlha doba na to aby sa vase socialne citenie zmenilo a ja som uz nebola ta blazniva baba, ktora sa dokazala zabavit s kamosmi. Po roku na tejto skole ma nasi dali na dalsiu sukromnu skolu, ktora ponukala ovela viac ohladom studia a okrem toho bola asi aj o 12 x drahsia. Vela som pocula o tejto skole, vedela som ze su tu rozmaznane deti bohatych ludi a vedela som aj ze ak chcem zapadnut do tejto skoly musim skratka vyzerat dokonale! A tymto sa to asi tak cele zacalo...
Cez leto som drzala celkom neskodnu dietu. Jedla som pravidelne male davky, 5 krat denne. Schudla som a citila som sa taka stastna a sexy a vsetko, zvysok leta som ostala na susenom ovoci a celozrnnych chleboch alebo grahamovych tycinkach (skratka vsetko o com som si MYSLELA, ze nemoze mat vela kalorii), nastupila som do skoly a urobila som poriadny rozruch, lebo do tvare som dost pekna. Chalani ma pozyvali na rande a nebolo snad jedneho ktory by sa po mne neotocil. Bolo to lichotive, rychlo som sa uchytila do kolektivu. Lenze ani nie mesiac na to ako som nastupila do tej skoly som si povedala DOST! Zacala som normalne jest. Lenze ako som opat ucitila dobru chut jedla preslo to do prejedania sa...a priberania. Vzdy ked som sa vecer citila tak prejedena ze som myslela ze do par sekund to vyvratim, som si slubila ze zajtra si to vynahradim a budem pit len vodu. Pila som vodu asi tak dokym skola skoncila a vyhladovena som prisla domov, kedy som do seba hadzala doslova vsetko co som videla: slane, sladke, udene, mrazene jednoducho doslova vsetko. Za ani nie 3-4 mesiace som isla z vahy 53 na 60 a do pol roka som to vytiahla na 65. Citila som sa priserne, bola som v depresiach, prestala som chodit von, prestala som sa starat ako vyzeram, vzdy ked som vchadzala do skoly hovorila som si ze som taka tucna ze sa na mna vsetci pozeraju a urcite ma ohovaraju. Z obrovskeho mnozstva chalanov mi ostalo par napadnikov a ja som citila, ze za vsetko zle co sa mi v tej dobe stalo moze moja \"obezita\". Depresia rastla a rastla a ja som sa citila tak osamelo, ze som nemala chut na absolutne nic, iba na jedlo. Nemala som chut chodit, dychat spat, rozpravat sa, skratka na nic, nemala som ani len jedneho ozajstneho priatela, iba mamu a otca. Moja mama si medzitym zvykla na bohemsky zivot a jedine o co sa starala bolo kolko a ake drahe saty mala. Teda nikdy nebola ten typ matky, ktora by naozaj pocuvala svoje dieta a snazila sa mu pomoct, aj ked viem ze ma lubi, ale jednoducho by asi najskor urobila nieco, len aby to nemusela riesit ona...asi by zvolila psychologa alebo tak. Otec bol zaneprazdneny. Cez Vianoce som isla domov, chvilu som bola opat stastna, bola som so svojimi kamaratmi (aj ked som citila, ze to priatelstvo je skor iba take formalne), a opat som dostala chut do zivota. Rozhodla som sa ze zopakujem dietu z leta a podarilo sa! Mala som 5 kg dole, z coho som bola ale sklamana lebo tolko som vazila pred letom ked som sa snazila schudnut. No bola som rada a povedala som si nevadi, budem sa zdravo stravovat a urcite schudnem aj zvysok. Zdrave stravovanie bolo u mna male mnozstva 5x denne, ale 500 kcal na jeden den. Schudla som na 50 kg za 3 mesiace. Potom som si zvysila davky jedla, co fungovalo asi tak na 2 tyzdne, kedy som sa prvy krat prejedla, vtedy som si povedala ze dobre nevadi stalo sa to len raz uz sa to viac nezopakuje. Po tomto som sa prejedla este tri krat a dva krat z toho som si dala prehanadla.
Bojim sa a casto placem, nebudem hovorit ze nie. Neviem co so mnou bude dalej. Najhorsie na tom je ze tento zvlastny stav (neviem ci je to anorexia ci bulimia), je moj jediny priatel. Mame je to jedno, otec je stale v praci, v skole nemam ani jedneho skutocneho priatela a dokonca uz ani mimo skoly (ked som naposledy bola doma kamarati ma uz ani len nepozdravili), neviem ako ziskat dalsich. Vzdy ked si na to spomeniem tak si poviem, nevadi aspon ze som pekna a chuda...
Ak hladate odpoved na to ako pomoct niekomu s anorexiou je dat mu co najviac lasky a porozumenia, mozno to chvilu potrva, prejst si tym nieje lahke, ale urcite to pomoze. Myslim, ze v mojom pripade by to fungovalo tiez.
P.S Odpustite mi gramaticke a stylisticke chyby, za tych par rokov som uz vysla z cviku.