Zdravím, chcela by som Vás poprosiť o radu.
Priateľ si všetko príliš berie k srdcu. Rozčúlia ho i úplné banality, dokáže peniť kvôli hocičomu. Vopred chcem podotknúť, že vôbec nie je násilnícky, len sa takmer vždy ide rozliať na kolomaž :D
Chcela by som sa Vás opýtať, či nemáte skúsenosti s podobnými mužmi: čo robiť, keď na neho príde výbuch zlosti? Nechať ho, nech si ponadáva, odísť do inej miestnosti a počkať? Alebo sa ho pokúsiť objať a snažiť sa upokojiť (ako sa to robí pri deťoch v afekte :D)?
On si uvedomuje, že to škodí zdraviu (budem sa "modliť", aby v staršom veku nedostal infarkt), chce to zmeniť a tvrdí, že mu pomáha, keď som pri ňom, lebo sa rozčuľuje menej. Ale ja by som mu chcela nejako pomôcť aj aktívnym spôsobom. Má niekto nejaké návrhy? :)
priateľ sa veľmi ľahko a silne rozčúli
@Betkacat: Ďakujem aj tak :) Ešte som presnorila rôzne fóra a vyskúšame všetky možnosti. Snáď ju to prejde :)
uf s tým ti asi nepomožem, naša to nikdy nespravila, iba dcérin kocúr a to z dovodu že som ho nevzala von hned ako on chcel, teda si myslím, niečo ako z prieku, jej sa asi niečo nepáči tak sa vám takto odmenuje...robia to aj psíci...možno by bolo dobre zrušiť periny na posteli a viacej si ju všímať...fakt neviem...ten kocúr to odvtedy neurobil, ale je fakt, že už u nás nie je, ona naša to neniesla dobre a myslím že boli aj obaja v strese a preto to spravil...možno ju rozrušuje ked je priateľ "hlasný"
Betkacat: ja si tieto veci plne uvedomujem a určite aj on :) Len padla otázka, čo ho rozčuľuje, tak ako príklad som uviedla aj tú mačku. Škrabadlá má, no aj tak si neodpustí driapať gauč práve vtedy, keď na ňom sedíme; to, že behá po byte, je pochopiteľné, nakoľko záhradu nemáme; jedlo sa snažíme strážiť :)
Áno, priateľ je netrpezlivý a prchký, potom rýchlo vybuchne a nepremýšľa pred tým. Práve to je ten jeho problém, vie, aká je jeho mačka (veď ju už má viac ako 6 rokov), ale proste sa vždy rozčúli :)
Btw, keď už sme teda pri mačkách, ako zabrániť tomu, aby nám cikala na posteľ? Nikde inde to nerobí, záchod vlastný má, ale pár krát do mesiaca keď sme mimo bytu, si nájdeme mokré periny či samotnú posteľ..
k tej mačke: musí mať svoje čo môže škrabať a čo vám nebude vadiť, naša mala v byte škrabák a prútenú stoličku, to že si vynucuje pozornosť ja jasné aj pes a deti si vynucujú pozornosť mimochodom, však ju nemáte ako dekoráciu, ak behá ako splašená(čo je vec názoru) má malý priestor, pokial ju nepúšťate von, teda nemáte zahradu treba zobrať vodítko a ísť s nou von, tiež potrebuje dáky pohyb a s tým jedlom je to tak že to proste pred nou musíš schovať a na stol ju nepustiť,kde sú taniere...a možno je priateľ skor netrpezlivý, možno by mal skôr popracovať na tej vlastnosti...a so susedmi nič nespravíš, vždy niekto nechá otvorený smetiak, ja som tiež večne zatvárala, kedže mi vadilo že je otvorený...
Dámy, priateľ mačku má :) a tá ho rozčuľuje asi najviac zo všetkého :D
Nie je to žiadne neviniatko, ale potvorka, ktorá si rada vynucuje pozornosť. Či začne škriabať nábytok, ocikávať posteľ, behať po byte ako splašená či pri chvíľke nepozornosti jesť našu večeru :) ja sa nad tým vždy len pousmejem, predsa len je to zvieratko, ktorému nevysvetlíš :) ale on pení.
Tak jajka, je to napríklad tá spomínaná mačka, alebo susedia, ktorí nezatvárajú smetné koše vonku, alebo sa nám nedarilo minule namiešať správne cesto na koláč a podobne. Niekedy mám pocit, že som možno až príliš flegmatická voči podobným drobným nešťastiam.
Tvrdí, že odkedy sme spolu (čo je už dlhší čas), tak vyvádza menej :D naposledy sme premiestňovali nábytok v byte a večer bol celý šťastný, že sa pri tom rozčúlil len dva krát :D Tak ja neviem, možno bude niečo i na mne :P Ale veľmi rada by som mu pomohla ešte viac - duplom ako spomínaš - pre nejaké to budúce potomstvo.
betcacat
to je krasne a zodpovedne mozem podotknut ze to naozaj funguje, ja som tiez clovek ktoreho vytoci aj uplna blbost a kym sa nevykricim tak ma neprechadza zurivost, ale akonahle pridem domov a uvidim tie moje chlpate vrniace zlaticka, hned ma to prejde
môj muž bol tiež nervák, všetko ho rozčulovalo, od detí, mňa až po blbosti, stále robil krik, zaobstarali sme si mačku (chcel ju on), a je pokoj, zistil, že mača sa bojí ked kričí a odvtedy je klud...mačka má už 10 rokov, niežeby sa odvtedy nerozčúlil, ale mal na to dôvod
čo konkretne ho zvykne rozculit? skus popisat nejake situacie
tam moze byt aj hormonalna nerovnovaha nie? ked je neustale podrazdeny
teraz ta to mozno az tak neotravuje ale prestav si ako by na take spravanie reagovali vase deti. nemate nejake zvieratko? aby chcel byt voci nemu ohladuplny. alebo nejake relaxacne techniky, meditacne, dychanie
ludia mozu zmenit svoju osobnost, ak zmenia svoj pohlad na svet
hnev tiez nie je dobre dusit, ak uz je, ale ho nejak prijatelnejsou formou vyventilovat
@Bibi: máš pravdu, na žarty veľmi nemá náladu :) to som skúšala ako prvé, lebo u mňa to zaberá.
@Ivana: nie, jeho sa báť nemusím :) Je rozdiel medzi násilníkom a cholerickými výbuchmi. V podstate je to veľký dobrák, čo by muche neublížil, len sa proste nevie nad vecami povzniesť.
@muc: áno, je to prejav cholerika. Ale nakoľko som ním aj ja (síce v menšej miere - u mňa prevláda sangvinik, u neho je to melancholik), nezdá sa mi, že by to bolo až na liečenie.
@Tekvicka: je to presne tak. Výbuch netrvá dlho, ale je veľmi intenzívny. Veľmi rada by som mu pomohla naučiť sa im predchádzať (hlavne kvôli zdraviu), ale mám pocit, že je to nemožné :)
tak ja som asi taka ista cholerik, nervak. ale inak myslim celkom prijemny clovek :D len dokazem rychlo vypenit, aj z malickosti ak sa mi nieco zda blbe, nelogicke, nejaka zbytocna situacia, ktora nemusela vzniknut ak by niekto trochu rozmyslal a pod. z mojho pohladu ti radim pockat, nechat a pokial je podobny ako ja, co si myslim ze asi bude, tak ho to zachvilu prejde. ja rychlo vypenim, ale aj rychlo sa ukludnim a som zas v pohode. nepovazujem to za vec ku psychoterapeutovi :D pokial to nejak neprekracuje medze klasickeho cholerika a neni to nejaky extrem. myslim ze u takychto typov to treba nechat, ja osobne radsej vybuchnem a za chvilu sa ukludnim, lebo keby som sa ovladala a dusila to v sebe tak sa budem stvat ovela dlhsie, proste si myslim ze je to vtedy ovela horsie. su aj take situacie kedy sa treba fakt ovladat a vtedy sa citim ovela horsie. viem, ze pokial sa s tym niekto nestretol tak to moze povazovat za hrube a mozno to brat osobne, ale pokial cloveka poznas blizsie a naucis sa nejake pravidla spravania sa v tej situacii, proste nenechat si ten vybuch prejst na seba a pod. tak je to v pohode. napriklad my sme s priatelom v tomto rovnaky, pozerieme sa, treba sa nechat vydychat a ide sa dalej :D my to nemyslime zle proti sebe, len to potrebujeme dostat zo seba