ahojte, zakladám túto tému, aby ste tie, čo sa vyliečli z PPP, poradili nám, ktoré v tom ešte lietame, ako na to...ako sa prepracovať k tomu, aby sme jedli bez výčitiek alebo aby sme vôbec niečo zjedli, aby sme nezvracali, nepodvádzali, neschovávali či nekradli jedlo alebo (môj prípad) aby sme vydržali na CELOM liečení a nezdrhli po dvoch dňoch na reverz domov......vďaka.-)
kto sa už vyliečil z PPP?
rozhodla osm sa sem napisat po dlhej dobe.PO rokoch trapenia temnoty plnej depresie, myslienkach na ukoncenie zivota som hadam opat sama so sebou.Keby osm tvrdila ze jeldom sa nezaoberam a vahou klamala by som, no oproti otmu vsetkemu co som prezila sa konecne dokazem normalne najest, normalne zit a divats a na veci realne.Pochopila som ze ppp nie je zivot a cesta ktorou sa chcem uberat.Trvalo to neskutocnu dobu zazila osm pady sklamania no vzdy osm nejako oprasila odrete kolena a sla dalej a stale idem.Moj jedalnicek kedysi:r.par vlocek biely jogurt d:jablko o:varene zemiaky v:paradajka uhorka teraz? r:90g peciva natierka syr d:jogurt ovocie o:pol plus druhe o:ovocie jogurt v:pecivo natierka sunka v2:tvaroh jablko to je priklad.Pamatam si ked som zjedla co i len o jendu paradajku viac ohen bol na streche.Denodenne sledovanie vahy padanie vlasov ktore osm z dlzky po ramena vyholila od zufalstva nosenie parochne rednutie kosti amnorea a neustale myslienky na jedlo nedokazala som na nic ine mylsiet ta uzkost a neusatle trapenie.Dnes dokazems a zasmiat dokazem sa hybat lebo si necitim kazdu kost...a ta sloboda...nenahraditelna...po tom vsetkom...neviem ci som na konci moja vaha vraj stale neje ta "spravna"...a kedy bude?ked budem zdrava a plne stastna.toto je moj pribeh a chcem aby ste sa vsetky vylsobodili lebo sama viem ze to cele sialenstvo je asi najhorsie co ma kedy stretlo ozbralo mi posldnu uctu a lasku k zivotu a ostatnym vsetko bolo cienrobiele.Som na ceste za cielom ale kde je ciel?clovek sa cely zivot uci.Berte svoju chorobu ako dar a nie nepriatela pretoze ona vam chce ukazat co vo vasom zivote nie je v poriadku skuste to zmenit neodcudzujte sa same sebe.Kazda sme jedinecna a ked si zacneme vazit same seba vsekto pojde....vsetko ...je mozne...
A čo je to za liečenie? Psychiatria?
Ahoj, ja som po 4 rokoch bulimie prestala chodit vracat pred pol rokom, pretoze som uz nevladala zit taky strasny zivot. Sama som to CHCELA. Musis byt 100 percentne presvedcena ze to chces a ze budes s tym bojovat aj za cenu, ze briberies. Ja som uz pol roka nebola vracat a je to uzasne. Uzasny neskutocny pocit. Stale mavam depresie, ze budem tucna, ale ist vracat mi za to uz nestoji.
Silvia, ak to uzdravenie budeš skutočne CHCIEŤ, tak to vyjde. Ja som CHCELA, a tým skutočným CHCENÍM som po 13tich rokoch trápenia prišla do úspešného cieľa. Je toľko vecí, čo by som Ti napísala, ale stačí mi, keď sa pozrem do druhej témy na Tvoj jedálníček a zrazu strácam slová. Mám pocit, že keby som Ti hocičo poradila, házdala by som hrach na stenu. Ty nie si hlúpa. Prešla si už viacerými liečeniami. Tam si podľa mňa dostala toľko informácii, že ich stačí už len zúžitkovať a brať vážne.
Pred asi 14mi rokmi sa jedla jedno jablko denne, ostatné som skrývala a potom vyhadzovala, trvalo to asi mesiac - dva. Schudla dom z 55 na 48 kg. Dôvod bol klasický - nemala som frajera. Potom som si prečítala článok, ako jedna dievčina kvôli hladovke prišla o vlasy a hneď som bola vyliečená.
...a potom si doma netrieskali hlavu o stenu, že ste zdrhli... :)
Prajem riadne odhodlanie a hlavne trpezlivosť, že vydržíte na tom liečení až do konca.