Syn má 15, v škole sa výborne učí,je slušný k učiteľom,ale doma sa ideme pozabíjať. V izbe si odmieta upratovať, všade má nahádzané veci, nemôžem si pomôcť, stále na neho vykrikujem, už len prejsť okolo tej izby a vo vačku sa mi "otvára nožík." Žijeme s manželom (nie je jeho otec) a ďalším malým dieťaťom a nechcem, aby sme boli všetci v týchto stresoch. Syn príde po návšteve bývalého muža s drahými darmi, kopou značkového oblečenia, a štedrým vreckovým. Doma sa mu nemáme "čím vyhrážať", lebo on všetko má. V poslednom čase zostal drzý, vulgárny, povie mi vypadni z mojej izby, alebo zavri dvere zvonka a padaj, inokedy- staraj sa o seba, moja vec.....a dnes mu muž vraví, aby prestal a začal konečne fungovať normálne a on na to mne, že odkáž mu, nech si zavrie hubu....a on to počul, dobehol za ním a pýta sa ho že čo to má znamenať a pubertiak, že - hovno......čo mám robiť? keď sa to nezlepší,zbláznime sa tu všetci, bývalý nechce ani počuť, že by si vzal na čas syna k sebe, keďže jemu to nerobí....lebo je s ním málo. My sa o neho staráme spolu s manželom už 10 rokov a doteraz bolo všetko v poriadku. Neviem ako ďalej.Psychologičke ho nedostanem.Má zmysel niečo zakazovať, vyhrážať sa? ak nie, čo potom na toto platí?
Pomoc s pubertiakom
Romina15
tpch
Urob mu tichu domacnost, odmietajte s nim akokolvek komunikovat, ignorujte ho, ale totalne.
juško
...ja si myslím, že v takomto prípade by bolo vhodné nechať mladého tak a určitým spôsobom to všetko ignorovať a počkať, kým sa on sám začne cítiť zle a uvedomí si,že to takto,ako to je, asi nie je v poriadku..
