Biedny rodinny zivot-som zufala

Samson 81

Ahoj, ja by som sa Ťa chcela opýtať, aký mali vlastne rodičia dôvod na to, aby Ťa vzali z internátu?

Ahojte. Poradili by ste mi prosím? Bol som na internáte v Čechách rok a pol a rodičia ma vzali speť a povedali že mi ho už nebudú platiť. Myslítě že sa to dá riešiť cez súd?? Ďakujem

Aj to je riešenie... Je cítiť, že máš dostatočné odhodlanie zmeniť svoj život..Každopádne si školu vyberaj podľa seba - čo ťa najviac baví, ale aj to v čom sa dá uplatniť...

Aha, tak preto ťa nechcú pustiť, ale veď keď je v nejakom meste kriminalita to neznamená, že ju budeš páchať ty... aj keď je pochopiteľné,že sa o teba boja...

Pokiaľ ťa ten odbor, čo chceš ísť študovať baví - ja by som to ďalej neriešila..idem tam a hotovo... Aj keď malé mesto ťa môže svojim spôsbom po praktickej stránke okliešťovať... ťažšie sa hľadá práca, ubytovanie a pod. Ale ty pokiaľ budeš bývať na intráku, tak nie je problém...

No dúfam, že ti to vyjde. Veľmi ti fandím...

No starí rodičia sú tiež proti...Asi je to tým že som si vybrala príliš malé mesto, kde je vysoká nezamestnanosť a kriminalita.Ale to súvisí aj so zameraním tej školy, takže aj to je taký malý dôvod nie len že chcem ujsť.
Na strednú ešte niesom prijatá nikam.

Som z Banskej Bystrice.No na svoj vek som si doma aj dosť prežila,ale to aj ty, na tom nezáleží nechcem sa tu stále len ľutovať..chcem už len konečne spraviť niečo, čo prinesie zmenu. Jediná vec čo ma napadá, je že si tu prihlášku budem musieť naozaj vyplniť a podpísať sama, a keď mi príde (ak mi príde) papier o prijatí, predsa ma už musia nejak pustiť.

Inak aj ja to robím podobne. Všetko dusím v sebe, nesťažujem sa, lebo si hovorím, že ja to zvládnem sama. Nie je, ale dobré uzatvárať sa do seba... Napríklad aj keď takto anonymne píšem svojim spôsobom mi to pomáha....

Mám pocit, že sme asi podobné povahy... Ale je super, že napriek tvojmu veku si taká uvedomelá...a chceš zmeniť to čo tvoji rodičia pokazili...

To je ťažko takto povedať, či by sa vyriešilo niečo, keby im to povieš. Neviem lebo nepoznám pomery ich povahu a podobne. Každopádne si myslím, že asi skôr nie... Ale tým by sa asi celá situácia nezmenila. Mame to môžeš povedať, ale tým sa celkové to napätie v rodine nezmení...

Vieš ono človek nerobí nič v živote len tak pre nič za nič. Aj tvoj otec môže mať nejaký problém, ktorý je spúšťačom tých jeho nálad. Ale ako to ty môžeš dokázať zmeniť? No neviem...

Máš to ťažké v prvom rade by sa musel zmeniť vzťah tvojich rodičov...Ale či sa to dá...

Nie je to jednoduchá situácia... Keď nechcú za žiadnu cenu pripustiť alternatívu, aby si išla na ten internát... to je to najhoršie, lebo budeš od nich potrebovať naň peniaze a tak... A nemohli by ti pomôcť starí rodičia ich nejako presvedčiť?

Vieš ja som to mala v tom "ľahšie", že som sa stále starala sama o seba a našim bolo jedno kde som. Keby som v tvojej situácii bola by som sa zobrala a išla na internát. Ani s peniazmi som nemala problém, lebo tie si zarábam asi od 14-tich... No lenže tvoja situácia je zložitejšia.. odísť len tak nemôžeš..

A ty už si prijatá niekde na strednú? Lebo ak nie mohla by si si dať prihlášku niekde do vzdialenejšieho mesta a vaši by na výber nemali, lebo by si nemohla dochádzať... A z akého mesta si, ak sa môžem opýtať?

Ale ked nad tym teraz tak rozmyslam su to starkí. Kolko sa starka natrapila ked videla ako pred nou placem. Teraz jej uz nedokazem povedat nic taketo,tak budto dusim v sebe alebo sa zufalo zdoverujem takto cudzim ludom.. Ti by mi chybali, aj maly brat. Ale predsa by som neodisla na vecnost,vracala by som sa aj ked len kvoli nim. Ale ako to mam dosiahnut, ked sa o tom so mnou uz nechcu ani len rozpravat,mam mame povedat ze o tom viem ,ze mi je z toho zle a nici ma to takisto ako otec?zmenilo by to vobec nieco?

Práve to, že nič. Moja jediná aká taká kamarátka odchádza tiež. Psík mi pred skoro rokom ušiel, nič ma tu nedrží. Vravia že som príliš mladá ,že su za mna zodpovedni a že po 18ke nech si na vysokú bežím kam chcem teraz zostanem doma. Ale oni mi vlastne nedali žiadny normálny dôvod prečo, citim sa ako v pasti...

Podľa toho čo píšeš, tak tvoja mama pravdepodobne nevie, že si zistila tú jej neveru... Je to typická situácia, keď si rodičia myslia, že ich deti sú slepé a nič nevidia ...

Ja ti odporúčam odísť na intrák...Radím ti to podľa toho, čo som ja prežila... Vieš o čo všetko som tým, že som bývala doma prišla? Už len to, že v škole rozmýšľaš, že prídeš domov a čo zase bude...Všetko toto ťa oberá o svoj vlastný život...

Všetko má svoje za aj proti... Každopádne je to začiatok toho, ako sa osamostatniť... Aj keď si budeš musieť zvyknúť na praktické veci, a to, že nebudeš mať navarené, možno sa budeš cítiť sama, atď.... Každopádne mne to za ten pokoj stálo...

Ja som pravdepodobne z horších pomerov, ale vieš čo by som bola dala za to, aby som počas strednej nemusela byť doma... U mna bol problém už len existenčný, lebo tie podmienky doma boli katastrofálne...

Pozitívne na tom, že som bola doma bolo krásne prostredie, moje mačky a podobné veci, ktoré formovali moju osobnosť... a vďaka ktorým som zostala aspoň trocha človekom....ale rodičia boli ten negatívny prvok... Toto ti píšem preto, že ja napríklad na sebe cítim, že patrím do kategórie- ako to nazvať- psychickej lability. Vieš ono keď prežiješ taký rodinný život, tak človek potom neskôr nad tým často rozmýšľa.... Prečo sa narodil vlastne? a podobne...

Neviem či chápeš, čo ti tým chcem povedať... Jednoducho musíš mať nejaké veci o ktoré sa môžeš oprieť, keď to nie je rodina, tak niečo iné....

Ak sa môžem spýtať, čo je pre teba takou oporou? Čo ti pomáha nejako prežiť? Vieš, aby si o to tým odchodom neprišla...

A prečo ti vlastne nechcú dovoliť ísť na internát? Veď to je normálne...

Drobecencek dakujem za odpovede..
Ale stale som trochu neporozumela, mam predsebou strednu,radis mi teda dalej sa snazit o internat aj ked su proti alebo to tu pretrpiet?bojim sa ze ma to este viac ovplyvni..uz len tieto dni mi pripadaju ako vecnost a nevydrzim s mamou v jednej miestnosti len premýšlam o tom ako ona žije mimo nás a s kludnym svedomim sa ma pyta co mi je a preco som taka... Ak by toto mali byt este dalsie 3-4roky