Už ma nikto a nič nezaujíma....

Stratil som chuť žiť,nevidím zmyslel,ľudia sú zlý,falošný,umelý,hnajúci sa za nepravými hodnotami.Neviem si to vysvetliť ešte donedávna som bol zarytý optimista,mením sa však na realistického pesimistu.Nič ma proste nebaví,mal som koníčy,sny,zmysel života,ten sa ale pomaly ale isto stráca,nemám pre koho by som tu bol.Rodina ma rešpektuje,ja ich ale o to tu nejde,mám väčší problém,zostať nažive...Mám priateľov s podobnými názormi ale tí to zvládajú o poznanie lepšie,závidím im.Psychológ neviem či by mi pomohol.Hrám a spievam v kapele čo bol donedávna môj život,teraz mám aj s tým chuť seknúť.Ale bojím ako by zareagoval priatelia,a bojím sa aj ja či by som nestratil to posledné čo mám....ale keď mňa už ani to nebaví.Skoro denne mám stavy podobné depresii ak nie depresie,niekedy tak tažké že sa ani najesť nemôžem.Začal som to pomaly ale isto riešiť alkoholom čo je však tiež zlé,lebo efekt je len krátkodobý a keď vstanem z postele opäť som tu,v skur...nej realite.Nemám chuť ďalej bojovať,lebo ja už nežijem ale živorím a bojujem o život,ešte donedávna by ma ani nenapadlo sa zabiť,teraz nato myslím denne ale povedal som si že samovražda je zbabelstvo a prehra zo životom,ale ten sa zo mňa niekam vytráca,už nemám čo by som dal.Priateľku nemám,je mi z väčšiny dievčat zle,ak sa tak vôbec dajú eše nazvať....sex je mi cudzí,nemal som ho,netúžim po ňom...Som dosť zúfalý,bojím sa budúcnosti..Som v maturitnom ročníku,bezproblémov by som ju spravil ak by som sa sem tam čosi poučil ale nevidím ani v tom zmysel.kus papiera........nie som sprostý,aspoň myslím, ale je mi už akosi všetko jedno.Mám ťažobu zo všetkých nárokov a povinností čo sa mňa hrnú zo všetkých strán,,chcem niekde odísť a už nikdy sa nevrátiť...