Mám 21 rokov, a vždy pôsobím na ľudí veľmi chladno a uzavreto. Veľmi málo pociťujem ľútosť k niekomu keď sa mu stane niečo zlé. Keď mám priateľku tak jej nedokážem povedať keď k nej niečo cítim. Niekedy mám pocit ako keby som nebol ani človek alebo ako keby vo mne niečo vyhaslo. Ťažko dôverujem ľuďom. Vždy keď sa rozhodnem o tom niekomu povedať tak sa všetko vo mne zablokuje a nedokážem povedať ani slovo o tom. Neustále sa s tým snažím bojovať ale neviem čo ďalej. Mám pocit ako keby som nikdy nebol ľúbený.
nedokazem prejavit city
a z akej rodiny pochádzaš? veľmi veľký vplyv na správanie má rodinné prostredie, vzťahy v ňom. Ak k tebe rodičia nevedeli prejaviť dostatok lásky, zrejme ani ty nebudeš schopný ľahko prejaviť lásku iným. Na to je dobrý psychológ, alebo dobrá literatúra a samozrejme vlastná iniciatíva, snaha zlepšiť sa.
Vždy platí to , čo dáš,to dostaneš.skús sa nebáť toho slova ľúbim a keď to povieš párkrát nahlas,tak možno sa niečo uvolní a už to pôjde.Každý človek to potrebuj počuť,je to magické slovko.Nie je dôležité vedieť či sa ti to vráti , pretože tak to nefunguje.Skús myslieť na to aká bude radosť na druhej strane.človek sa toho bojí,odmietnutia,výsmehu,alebo že na druhej strane to nebude opätované.Ak budeš lásku dávať.budeš aj dostávať....