Tazke rozhodnutie. S priatelom sme spolu asi 2 roky, ale ako priatelia sa pozname uz dlhsie. Nas vztah je v stadiu uvah o spolocnom zivote. Obaja mame tesne pred 30. Teraz je ale pred nami vazne rozhodnutie, ktore zmeni asi dost cely nas spolocny zivot. Konci nam spolocne vybanie v prenajme so spolubyvajucimi a musime riesit vlastne. Je neprakticke aby sme sli spolu do 1 izboveho bytu a davali za najom tazke peniaze, ked planujeme spolocnu buducnost. Je teda jasne, ze by sme mali riesit nieco vlastne. Aj sa o tom bavime, ze si kupime spolocny byt, lenze...s tym prichadza i oficialny spolocny zivot a ja mam strach. Lubim ho. Spolu byvame aj pracujeme aj teraz. Keby sme uz teraz boli vo vlastnom byte a mali aj deti, tak by mi to pripadalo normalne. Lenze ja som si to predstavovala tak, ze ked skoncime nadstavbove studium v buducom roku, ze tieto veci budeme riesit az potom. Ibaze treba teraz. A ja mam taky zvlastny pocit, ze zasnuby (na ktore sa on tesi) a kvoli bytu mozno aj sobas budeme musiet riesit teraz, lebo je to potrebne, nie preto, lebo to chceme, i ked to vlastne chceme. Nerozumiem si ani sama. Neviem ci sa niecoho bojim, alebo sa nechcem vydavat ( co je do istej miery mozno aj pravda, lebo stale som neprehryzla rozvod mojich rodicov) alebo mam strach, ze to nevyjde alebo co, neviem. Ale aj napriek tomu, ze vzdy som to vsetko s nim chcela (byt cely zivot s nim a mat s nim rodinu), teraz ked to vyzera ze to tak bude, tak sa bojim, ale vlastne ani neviem coho.
Tazke rozhodnutie?
ja by som dala na intuiciu, ak sa necitis na zasnuby a svadbu, nerob to... kvoli byvaniu urcite nie, to sa da vyriesit vselijako inac zmluvou, aj ked nie ste manzelia, nenechaj sa do svadby dotlacit nicim a nikym ak to ty sama na 100% nechces. viem o com hovorim, sama som tym presla, a bohuzial "nemdopadlo to dobre" :-)
ACHJAJ
Tvoje pocity sú úplne normálne! Riešiš príliš vecí naraz ( koniec podnájmu, vybaviť nové bývanie, prípadne aj svadbu) a z toho vyplýva tá neistota. Je to príliš veľa zmien v tvojom živote naraz a navyše si to plánovala trochu ináč.
Na jednej prednáške z psychológie nám hovorili o krízovom období človeka, ktoré u neho nastáva ak je vystavený vo svojom živote viacerým veľkým zmenám naraz. Takže je normálne, čo teraz prežívaš.
Neporadím ti konkrétne, čo máš robiť, to sa musíš rozhodnúť sama - či chceš žiť s priateľom, či chceš s ním vlastný byt, či chceš svadbu...Môžem ti len poradiť, aby si nepanikárila a rozmýšľala z chladnou hlavou, zhlboka dýchala :-) a všetko dopadne dobre.
Viem, že sa to ľahko hovorí, pre teba je to asi ťažká situácia...držím palce!