Ahojte,
Mám 16 rokov a perfekcionistkou som bola odmalička. Na jednej strane je dobré byť ambiciózna a cieľavedomá, ale všetkého veľa škodí a ja to už preháňam. Vždy som chcela byť tá namúdrejšia, najzaujímavejšia, najkrajšia, najtalentovanejšia atď. Zo začiatku to moje okolie považovalo za skvelé a obdivovali, moju húževnatosť po úspechu, no postupom času im to začalo liezť poriadne na nervy a stretávam sa stým stále, keď idem do nového kolektívu, ale ja si s tým neviem poradiť. Idem sa zblázniť, keď mi niečo nevyjde tak ako si to predstavujem ja, to je na 110%. Mám pocit že každým dňom som ´horšia a horšia´.. Vyvedú ma z miery úplne bezvýznamné situácie, ktoré me proste neprestanú trápiť a potom celé noci nespím, zúrim a plačem :(