Byt "milenkou"

ahojte,rada by som sa k vám pridala v diskusii.. ja som tiež milenkou,nie zenateho muza ale zadaneho. ma o 10 rokov starsiu partnerku a ja som o tolko mladsia zas od neho.ja viem ze ho lubim,ze som schopna mu dat cokolvek,viem ze ona bola prva,predomnou,no ja som mu natolko podlahla,ze som nedokazala odist - strasne som so sebou bojovala a hovorila si ze koncim s tymto,ze to nikam nesmeruje,ze sa este stale nerozhodol,ze stale cakam na to kedy ona urobi uz skutocne velku chybu a ten boj vyhram ja.. luto mi je sa mi tak nevenuje,ze som s nim podstatne menej,do toho ich spajaju este rozne ine veci,ktore mi vobec nepridavaju na sebavedomi a v bojovnosti.. niekedy to vyzera ze ten cas hra v prospech mna potom to zas tak nie je.. som unavena z toho,aj smutna,ale akonahle som s nim tak na to prestanem tak mysliet a vychutnavam si tie momenty s nim.. a preco existuju milenky?mnohi sa na to pytaju,skutocne preto ze vo vztahu nieco chyba,ale nie kazda milenka robi veci umyselne a sebecky,bez akejkolvek zabrany... proste sa veci stavaju,stalo sa to aj mne,a na milenky sa uz pozeram aj ja inak...

No prave preto ze su spolu niekolko rokou

divotvorna,
Ano presne tak, jedna hra :)
Na najvacsej narocnosti - jeden zivot, ziadne ulozenie pozicie a nasledne znovunahratie (safe-load). Jeden BRUTALNE velky "server" s BRUTALNE vela "hracmi".

Ked som hraval este take hry ako je HalfLife, tak som si vzdy daval na svoj server maximum botov s maximalnou "inteligenciou" a vzdy to bol masaker :D
I ked vo svete je vsetko pomalsie a masaker nemam rad, avsak je to zvlastne.

proste KAZDY clovek ma neobmedzeno moznosti, moze sa pohybovat v podstate vsade v priestore, vzhladom na kratky zivot je planeta Zem relativne nekonecny priestor a kazdy jeden meter stvorcovy ma svoj "vlastny osud" a vedel by o svojom zivote rozpravat do nemoty, ze co sa tam stalo, ako sa ten meter zeme vyvijal, ako sa ten meter zeme citi atd :D (pri predstave ze ten meter zeme sa sklada z nepredstavitelne zloziteho mikrosveta je tiez 'fascinujuca")

a kazdy ludsky "hrac" resp jeho zivot je tiez tak BRUTALNE unikatny. tato kombinacia dokopy (zem+ludia+ich osudy a myslienky) nesie v sebe nekonecne mnozstvo informacii.

a dalsia vec, ako sa ta Zem meni a pretvara.. trosku strasdelne, ale z hladiska miliard rokov velmi zaujimave :)

a to je len ZEM, nasa malinka prtata, nanopikomikro planeta. predstava ze je vo vesmire niekolko podobnych planet, zivych, alebo nezivych, tolko hviezd atd atd. proste aj keby clovek zil nekonecne dlho, priestor a moznosti su vskutku nekonecne :)

to by chcelo zit vo forme nejakej "energie" alebo ako to clovek pozna "duse" ktora moze "pozorovat" cokolvek, kdekolvek, kedykolvek :)
jednen veeelmi dlhy vecerny "3d film" :)

lost, vlastne celý život je akoby PC hra, nie ? Ale drukujem Tvoju zanietenosť a vytrvalosť pre vec. Len tak ďalej! Pracuješ na sebe zrejme každú minútu a je fajn, že k druhým už nie si taký prísny, nechávaš ich žiť po svojom. Usudzujem tak podľa toho, ako sa správaš k svojmu psíkovi. Neboj, raz sa to naučí a aj keby nie, on vie, že ho budeš mať rovnako rád :o).

divotvorna

myslim si ze za 50 rokov budem mat rovnaky nazor :)

pretoze ja sa snazim brat veci optimisticky, nech vyzaru hoci aj smrtelne.

nemozem prahrat, nikdy.

ten pocit, ze nakopavam osudu, alebo problemu zadnicu, tym ze nepodlahnem, mi dava silu bojovat dalej.

naprklad moj pes sa stale pokôpkuje doma, nech ho vencim kolkokolvek denne. nehovorim ze ma to uz nevytaca, ale nepredam ho za to, neudriem ho, nestrcim mu tam nufak, len mu poviem fuj a cakam kedy sa to nauci :)

moje sny boli od zaciatku nerealne (ked som bol este krpec, 9-15 rocny), proste ignoroval som realitu, zil som vo svojej realite (nie som si isty preco, asi mentalna zaostalost, alebo iny zdravotny problem), ale nemozem sa stazovat. je to narocne, dosahovat moje nerealne predstavy, ale isto nie nemozne :)

(takmer) vzdy sa snazim situaciu brat z dvoch uhlov, bud vyhram priamo, alebo remizujem s moznostou vyhrat nabuduce, alebo znova remizujem s moznostou vyhrat nabuduce a tak dalej. ked vyhram na prvy krat, super, idem dalej, ak nie, tak nevadi, mam skusenosti, ktore vyuzijem v neskorsej "odvete"

inac pravu povediac, je to extremne jednoduche takyto nazor pisat a uznavat, ale extremne narocne zit a uskutocnovat, avsak akonahle sa 'zadari' alebo priste po 10 remizach vyhram, je to neskutocne super pocit, ze predsa je moja teoria zrealizovatelna a vyhral som cisto, bez povodu, alebo skratiek, alebo ze mam prsote "clean sheet" teda ciste konto. neviem preco, ale ako som zacal hrat pocitacove hry, vzdy som si daval najextremnejsiu obtaiznost, aby som si vychutnal realistickost hry, hral som jedno kolo dni a dni dookola. vela kamosov mi hovorilo ze som sialeny a ked som po nich chcel aby hrali na rovnaku uroven a nech si to skusia, tak (takmer) vzdy odmietli. neviem ako som sa dopracoval k takejto srande a zivotnemu stylu, no velmi rad "testujem svoje limity" ako daleko az mozem zajst a kolko vydrzim. a to z jednoducheho dovodu, aby som vedel vyuzit svoj potencional na plnsie a aby som vedel na co vlastne mam. napriklad, ak idem na turu s byciklom, tak viem ze 160km na jeden krat dam bez problemov, dal by som aj viac, ale dalej som sa nedostal, lebo som vzdy isiel s kamosom, ktory to vzdal. ak ziskam svoj limit, napr 250km na jeden šup, tak viem ze v 99% pripadoch by som mal byt schopny zvladnut 225km bez problemov a tym padom, viem lepsie odhadnut svoju buducu cestu a lepsie naplanovat, a co je najlepsie na celej veci je, aj ked sa mi ten limit (160km) nepodari teraz preomit, alebo proste "remizujem" a nevyhram - ziskam skusenosti (v tomto pripade potrebujem vyrtvalost) a eventualne sa vzdy zlepsujem, nikdy nestagnujem, lebo sa nevdavam.

konieckoncov, ,mam na vyber? :)
nie. bud budem bojovat o prezitie, alebo skapem.

vedel by som tuto "nikdy neprehram" teoriu aj ivac rozvynut, no prispevok je uz aj tak prilis dlhy :D

lost " štatistická výchylka " :D... si ma pobavil. Možno preto, že si ešte nemal vzťah, sú tie Tvoje predstavy menej reálne, prepáč !
No je milé, že práve vďaka tomu si budeš prípadný vzťah (ktorý Ťa určite čaká) naozaj vážiť. Podstatné je, aby si o pol storočia nepovedal, že aj nevera patrí k životu :o). Prajem veľa šťastia.

Podla mna ten moj system vnimania slova "naozaj" je asi uzko spaty s porekadlom (alebo prislovie?) "menej je niekdy viac" respektive, coho je malo to si clovek zacne cenit :)
(cize som nemal ziadnu lasku, resp nieco podobne, tak mi ten dlhy single zivot vyjadril, ako nesmierne cenna vec to je, ak clovek niekoho ma :) )
Zapada to do mojej optimistickej teorie, ze vsetko zle je na nieco dobre :D
Tak ale ja som bol vzdy statisticka vychylka :D uvidim ale co poviem za pol storocia :)

divotvorna, dik :)
len mensi problem je ze som vztah nikdy nemal :)
ale tak vsetko ma svoj cas asi :)
Coskoro budme mat tolko rokov, kolko ma hebrejska abeceda, no casu este neurekom :D

lost, ak takto NAOZAJ naozaj ľúbiš, potom klobúk dolu. Ja len dúfam, že Tvoj vzťah už trvá dlhé roky a vďaka svojej neoblomnej láske si nemal nikdy slabú chvíľku. Len tak ďalej. Obdivujem v dobrom tých, ktorí dokážu nekonečne milovať jednu osobu po celý život a stáť si za tým za každých okolností.

"Je to súčasť života, len škoda že ňou nechtiac zraňujeme tých, ktorých naozaj ľúbime."

NAOZAJ lubit a neumyselna nevera nejdu spolu :)

alebo slova stratili vyznam, u mna NAOZAJ znamena naozaj NAOZAJ. To znamena ze absolutne neexistuje moznost pre neveru. Jedine pripad ak by mi niekto drzal zbran pri hlave a povedal aby som spachal neveru.