zdravim vsetkych prispievajucich. Chcel by som sa vas opytat na vas nazor. Chodim s priatelkou uz takmer 4 roky. Na zaciatku nasho vztahu, nieco viac ako rok som urobil viacero chyb. Jednak som jej viackrat s vlastnej hluposti klamal, a jednak som dost casto chodil von s kamaratmi. VELMI SOM TO OLUTOVAL a od toho zaciatku vztahu som sa zmenil a uz nikdy odvtedy som jej ani v najmensej veci, v tzv. pripustnych klamstvach, nezaklamal, ani ak som povedzme meskal 5minut na rande som si nevymyslal historky, a navyse som uplne prestal chodit s kamaratmi von. Bolo by to na strasne dlhe rozpravanie, ale nas vztah sa vyvinul cez mnozstvo hadok a problemov do takej podoby, ze ona mi do oci hovori, ze mi vobec neveri, pri hadkach na mna ziape, nadava mi a vysmieva sa mi, neustale mi nieco vycita a zaroven nezniesie ak ja nieco vytknem jej, a vela ineho, a citujem: to preto, lebo si mi v minulosti klamal a teraz si to odtrpis=(. Ona to mozno ani tak v skutocnosti nemysli, ale cosi take mi uz raz povedala. ze ona mi nedokaze verit, preto je namna taka=(. ja som jej povedal jasne, ze ma moje chyby z minulosti nesmierne mrzia, a viem, ze si v podstate nezasluzim s nou byt, sposobil som stratu dovery a v konecnom dosledku za zniceny vztah mozem ja. ale ma ten, kto sa sklamal pravo sa takto spravat? musim ja teraz donekonecna znasat trapenie, za to, co som urobil v minulosti? ja ju milujem a viem, ze by som si zasluzil aby ma nechala, ale stale mi neda pokoja, ze clovek ak by nedokazal uplne verit tak by proste s tym druhym nebol. a ona so mnou je, ale zaroven tvrdi, neverim ti ani slovo a preto a aj pre vsetky tvoje ostatne chyby som na teba hnusna. uz vela pisem, ale dodal by som este, ze niekedy uz citim taku vec, ktorej sa trochu desim, ze najlepsie by bolo, ak by ona bola s niekym komu dokaze verit a stastna, a ja sa budem trapit bez nej. ale to co robi ona mam stale menej a menej silu znasat. takze tak. budem vdacny za kazdeho, kto si najde cas prispiet svojim nazorom....
Mam pravo?
Ona by mala prezit pocit, ake to je, ak by naozaj o teba prisla. Ona si je tebou ista a preto robi a povie cokolvek. Ale myslim, ze v skutocnosti ta naozaj miluje a dokaze ti odpustit. Ak by to tak nebolo, uz by ste sa realne rozisli. Ona mozno bojuje sama so sebou. A ten pocit, ze ta moze stratit, by jej mozno pomohol, aby vyhrala nad vlastnou urazenostou. A dala prednost tebe. Lebo ty si u nej na prvom mieste.
george303: nieco pravdy na tom bude. ale ide o to, ze ja som, az na take banality, ktore sa stanu kazdemu (netvrdme si, ze nikto z nas nikdy nezaklamal) dovtedy nic take neurobil. az vtedy ked sme sa davali dokopy som proste zlyhal, neslo o az take zas vazne veci, ale ani o malickosti. ale ku vsetkemu som sa jej priznal vo vsetkych pripadoch, pretoze ma skrelo svedomie. po tom som fakt znenavidel klamstvo, pretoze som videl a vidim, ake ma blbe nasledky...nuz tak
a podla mna by ste mali hodit minulost z ahlavu,obaja ste porobili chyby..a ak sa nimi budete zozierat o com to je?
vies,podla toho co pises,ta musi mat velmi rada,podla mna ju to dost trapi,mozno ti naozaj neveri,alebo sa snazi,nieco jej vrta v hlave. Skus byt k nej pozornejsi,venovat jej viac casu,sem tam pozornost,zaujimat sa ako sa citi,teda nechcem ti dako radit ci co,neviem ako to mate...len zena by mala nadobudnut pocit,ze je milovana a ze sa o nu zaujimas a chces pre nu len to dobre,teda aspon mne by to dobre padlo :)A ty kedze to tu pises ako pises,citim,ze ti na nej zalezi,..aj ja mam priatela a nie vzdy je to ruzove,niekedy nanho nemam chut,radsej by som bola sama...ale to su nalady,vzdy si uvedomim aka som stastna,ze ho mam,ze ked vidim jeho usmev zlepsi mi to cely den :)
goccia: viem ze v konecnom dosledku platim za svoje chyby,a epoviem ti, mna keby dakto sklamal, tak mu bud poviem uprimne: nedokazem ti verit, musime sa rozist, alebo: budem sa snazit ti verit, snad si moju doveru ziskas. nedokazal by som nieco take, ze neverim dotycnemu, ale budem ho trapit, aby som mu vratil to trapenie zo sklamania. a dodam este nieco. uz ked zachadzam do detailov, ktorym som sa vyhol v uvodnom prispevku. ona mi neraz povedala vo svetlych chvilkach (fakt sme toho totiz prezili spolu aj vela krasneho a dokazeme spolu fungovat) ze ona mi aj dokaze verit, a ze aj napriek klamstvam na zaciatku vztahu vidi, ze to lutujem a ze sa chcem zmenit, len proste mi to nedokaze odpustit. v horsich chvilach je to potom tak, ako opisujem. ja sa potom uz naozaj nevyznam v tom a mam pocit akoby som bol totalne zaostaly, co nic nevie o ludoch...takze tak
Zakladne pravidlo je klamat tak aby sa nato neprislo ... Ak to nevies tak neklam !
hraskulca: dakujem ti za tvoj nazor. najprv by som povedal, ze neviem o tom ze by som sa nejak vyhovaral, alebo ze by som nebol k nej uprimny. a zalezat mi na nej zalezi, aj ked mozno to neviem dat najavo tak ako by ona chcela. so zvyskom co si napisala mi neostava nic ine nez suhlasit, proste to bude chciet jeden velmi uprimny rozhovor. bude to ale tazke, nakolko ona mi uz pravidelne opakuje, ako so mnou uz nechce byt. ja ju potom prosim a snazim sa sekat dobrotu, ale niekedy uz aj u mna klesa chut byt s nou. inymi slovami vidim ze sa trapime, ale vidim akoby som mal len ja chut s tym nieco urobit. a potom zakonite prichadzaju myslienky, ze preco taketo trapenie, radsej to riesit aspon docasnym odlucenim, rozchod nechcem, pretoze ju milujem. ale zaujimave je, ze mi stale hovori ako mi neveri a ako nedokaze so mnou byt, ale ked ja uz ju nemam sil presviedcat a hovorim jej, ze to takto nejde, tak namna vybehne doslova v tom zmysle ze: ako si dovolujes ty uvazovat nad tym ze to nejde alebo nad rozchodom. a potom povie ze ona so mnou byt chce, a potom som ja ten zly, co vymysla. ale nebudem tu ako placko, je toho vela co by som mohol povedat ale vec je jasna. uz druhy den skusam vazny rozhovor, skusim aj zajtra, lebo ako si povedala, je potrebny uprimny a vazny rozhovor. chcem to vyriesit, nech uz je riesenie akekolvek...
ak ti partner raz povie, ze ti neveri, tak je to velmi dolezite
ja som zazila presne takeho chlapa ako si ty,casom som mu uz nic nevycitala,proste bolo jasne ze mu na mne nezalezalo,jeho vyhovorky nemali konca kraja, no za to moja trpezlivost mala...mna to bavit prestalo,ale my sme sa nelubili ani nejak extremne neboli dlho spolu. Skuste sa uplne uprimne porozpravat to je liek na vsetko...dajte si dokopy plusy a minusy,co mate naopak na sebe radi...lebo ak ste obaja frustrovany na co sa trapit?
inak bolo by na dlhe rozpravanie co sa za tie tri roky od mojej zmeny stalo, ale mozem povedat, ze aj ona sa mi uz priznala, ze mi raz klamala a proste aj z jej strany prisli zlyhania. ja som jej vsak, aj pod tarchou vlastnych chjyb vzdy vsetko odpustil. snazim sa aj o to, aby som chapal jej spravanie mozno ako frustraciu z toho, ze sa vo mne sklamala, ale ide o to, ze mna to nesmierne vsetko mrzi a uprimne som sa vtedy rozhodol zmenit. a minulost uz nemozem vratit spet....
