zdravim vsetkych prispievajucich. Chcel by som sa vas opytat na vas nazor. Chodim s priatelkou uz takmer 4 roky. Na zaciatku nasho vztahu, nieco viac ako rok som urobil viacero chyb. Jednak som jej viackrat s vlastnej hluposti klamal, a jednak som dost casto chodil von s kamaratmi. VELMI SOM TO OLUTOVAL a od toho zaciatku vztahu som sa zmenil a uz nikdy odvtedy som jej ani v najmensej veci, v tzv. pripustnych klamstvach, nezaklamal, ani ak som povedzme meskal 5minut na rande som si nevymyslal historky, a navyse som uplne prestal chodit s kamaratmi von. Bolo by to na strasne dlhe rozpravanie, ale nas vztah sa vyvinul cez mnozstvo hadok a problemov do takej podoby, ze ona mi do oci hovori, ze mi vobec neveri, pri hadkach na mna ziape, nadava mi a vysmieva sa mi, neustale mi nieco vycita a zaroven nezniesie ak ja nieco vytknem jej, a vela ineho, a citujem: to preto, lebo si mi v minulosti klamal a teraz si to odtrpis=(. Ona to mozno ani tak v skutocnosti nemysli, ale cosi take mi uz raz povedala. ze ona mi nedokaze verit, preto je namna taka=(. ja som jej povedal jasne, ze ma moje chyby z minulosti nesmierne mrzia, a viem, ze si v podstate nezasluzim s nou byt, sposobil som stratu dovery a v konecnom dosledku za zniceny vztah mozem ja. ale ma ten, kto sa sklamal pravo sa takto spravat? musim ja teraz donekonecna znasat trapenie, za to, co som urobil v minulosti? ja ju milujem a viem, ze by som si zasluzil aby ma nechala, ale stale mi neda pokoja, ze clovek ak by nedokazal uplne verit tak by proste s tym druhym nebol. a ona so mnou je, ale zaroven tvrdi, neverim ti ani slovo a preto a aj pre vsetky tvoje ostatne chyby som na teba hnusna. uz vela pisem, ale dodal by som este, ze niekedy uz citim taku vec, ktorej sa trochu desim, ze najlepsie by bolo, ak by ona bola s niekym komu dokaze verit a stastna, a ja sa budem trapit bez nej. ale to co robi ona mam stale menej a menej silu znasat. takze tak. budem vdacny za kazdeho, kto si najde cas prispiet svojim nazorom....
Mam pravo?
Matyo: dik za povzbudenie, zapracujem na tom:) viete, za seba mozem povedat, ze sa mi ulavilo, ked som sa vyrozpraval, v nasom vztahu sa totiz, ako som povedal, nemam komu zdoverit a tak sa to vzdy periodicky opakovalo, ze sa vo mne kopili krivdy a problemy a to sa odrazilo aj na vecsej podrazdenosti a mozno vecsej frekvencii hadok. Teraz sa citim lahsie, len skoda ze moja priatelka si mysli opak. Ona chce veci riesit za horuca, aj sa hadat, proste rychlo a zbrklo. Volali sme teraz asi hodinu ale s prestavkami, pretoze mi neustale skladala. Povedal som jej, ze som sa rozhodol ustupit, aze v sebe nazbieram sily odhodit to, co sa mi nepozdava a dam jej to co najlepsie mam: pozornost, nehu a lasku. Neprijala to=( Mali ste totiz pravdu v tom co hovorite, ze ma asi vnima ako isteho, zvykla si ze ustupujem. Preto mi stale skladala a donekonecna opakovala ako sa so mnou rozchadza, ze chce byt len kamaratka, pretoze zrejme dufala ze sa zosypem a ze ma konecne dostane k tomu ze budem prosikat a ponizovat sa. Pritom ja som jej uz teraz nic nevytkol, povedal som jej toto co som povedal vyssie. Viem, mozno po trojdnovom hneve je to divne, povedat: dam ti nehu a lasku, ale ja nechcem po nej pokrikovat a vsetko preriesovat, niekedy podla mna cista laska a neha robia zazraky. Ale priznam sa, ze sa ma dotklo kusok, ze ked videla ze ma nemoze tak ako inokedy zlomit tak zacala velmi nervozniet. Nakoniec mi z mosta do prosta povedala, ze bude tak, ako ona chce a ze ked chcem byt s nou, tak sa musim spravat ako ona chce. Ale aby som jej nekrivdil, olutovala to potom. Ale ze ani za pana neustupi. Pytam sa jej, ze co je pre nu ustupok, ved ja nechcem aby ustupovala, ze zapracujem ja. Ona mi na to povedala, ze pre nu je ustupok ze budeme spolu dalej. Snazil som sa jej vysvetlit to, co sa jej snazim vysvetlit uz roky: ze laska ma byt o dvoch, ze to nemoze tak byt ze jeden chce a druhy nechce. ako proste moze fungovat vztah, ze jeden si musi vzdy prosikat, aby ten druhy s nim bol. Ja stale verim ze ma miluje, a ze nie je mrcha, ze je dobra, ale coraz viac mi je zle z takehoto vydierania...Pred chvilou mi zase zlozila, uz jej nevolam naspet. Zajtra sa uvidi....
Si hrozne pod papučou. Robíš hanbu všetkým chlapom : ) Daj sa dokopy a nenechaj so sebou zametať...
Ahoj boer, je dobré, že si toho viac napísal, lebo aspoň si môžeme ostatní lepšie predstaviť, čo sa deje, o čo ide. Mne samej je tiež hlúpe, keď veľa vypisujem, ale ten pocit, že sa vyrozprávam, je veľmi dobrý... Ono sa treba predsa len vyrozprávať... Z toho, čo som si prečítala, si myslím, že tvoja priateľka ťa veľmi ľúbi. Zbožňuje krásne chvíle s tebou, no akonáhle príde, čo i len najmenšia hádka, tak sa zľakne, že sa zopakuje to, čo kedysi... Keď ti niečo aj zlé povie, môže to byť preto, že je na teba nahnevaná a tak sa vlastne akoby bráni... Neviem, ako u vás vznikajú hádky, ale bolo by dobré, aby ste sa snažili čo najmenej hádať... Tie hádky vás oboch veľmi unavujú a preto tak rozmýšľate nad rozchodom. Bolo by určite dobré sa porozprávať o tom všetkom... A pokúste sa snažiť otočiť hádku na úsmev... Najkratšia cesta medzi dvoma ľuďmi je úsmev...
Robis fakt vela a ona si to musi zacat vazit, nie brat to ako automatiku. Ak ti na vasom vztahu naozaj zalezi, tak ju nejaky cas nechaj, nech sa posnazi ona. Kludne jej nechaj aj viac casu, jedna sms je malo. Jej na vasom vztahu tiez velmi zalezi. Ak sa ti ozve, nehadz sa jej hned okolo krku. Bud chvilu ty ten, kto je "udobrovany". Urcite ju to prekvapi. Ale jej laska je urcite silnejsia.
trochu sa ospravedlnujem, ze tu tolko vypisujem, mozno potom vyzeram ako blb, ktory si tu prisiel upokojit ego, ale vazne to tak nie je. ide o to, ze sa nemam velmi komu zdoverit, preto pisem sem. s kamaratmi som prerusil vztahy a spoluziakov mam sice blizkych, ale uz som sa im zdoveroval davnejsie, nechcem vyzerat pred nimi ako nejaky slaboch. tak preto pisem aspon sem. aaa rodicom nechcem hovorit, pretoze nechcem jej pokazit povest u nich, tak ako ona urcite nechce u svojich....
goccia: nieco na tom, co hovoris, bude. Poviem to takto: ona sa za tie 4 roky so mnou chcela rozist uz mozno 100 krat, casto zial za uplne hluposti, akoze sa jej napriklad nepacilo, co som povedal a pod.. povedzme ze 95krat som ju uprosil, co som casto za nou az bezat musel co odomna utekala a musel jej slubit ze sa zlepsim, zial casto chcela aj zmeny, ktore boli az do povahy a tie som proste nedokazal=( (potom mi vycita, ze nedodrzim co slubim, ale ja viem neslubovat co nemozes dodrzat, ale ja som sa vzdy snazil aj v tom, co bolo mozno nemozne dodrzat). no a mozno v 5 pripadoch sa stalo, ze som to nevydrzal a utekal som (obrazne povedane, nie doslova) ja, ale nie s tym ze sa rozchadzam, ale s tym, ze uz nevladzem a chcem pokoj. ju to vzdy doslova zasiahlo, ze ako si ja dovolujem od nej utekat a vzdy potom sa zlomil jej hnev a udobrili sme sa. cestne slovo ze som to nezacal zneuzivat, ale vidno to aj na inych pripadoch. napriklad je zvyknuta, ze ked sa pohadame tak ja dost casto prosim a tak predvcerom, ked som hadku, v ktorej sa so mnou znovu rozchadzala ukoncil tym, ze to takto nejde, ze ju milujem a musime to riesit (inymi slovami, neprosikal som ju). tak mi najprv napisala SMS ze budem lutovat raz, ked o nu pridem. V dalsej uz, ze ona sa nechcela hadat a ze vraj pri inej budm stastny. Na tieto som reagoval telefonatom, v ktorom som ju ubezpecil, ze ju milujem, a ze ju nechcem opustit, len uz to nejde prosikanim, musi tu byt nejaky spolocny kompromis. Ona sa samozrejme nastvala ze neustupi a zlozila mi. Potom mi znovu pisala SMSky, najprv ze urcite budem bez nej stastny a ked som uz na to nereagoval, tak rano mi uz napisala ze nechce o mna prist. dnes vecer som za nou prisiel uzmierit sa a uz zrazu nechcela vec vyriesit. asi mas pravdu v tom, ze ak za nou chodim a snazim sa, tak ma vnima ako isteho a chce ma trosku potrapit, ale ked zrazu uz vidi, ze nedoliezam, tak sa zacne obavat ze ma strati. ale ja s tym nechcel kalkulovat a zneuzivat to, tuzim len po tom, aby som nasiel spravnu cestu ako dalej, teda najlepsie s nou, ale kiez by bez toho trapenia...
Poznam jednu taku osobu, ktora sa sprava tak ako tvoja priatelka.
Je fakt dobra, ale sprava sa presne tak isto, to sa navzajom nevylucuje. Ona sa tak nesprava preto, lebo by mala byt zla.
Fakt by ju vyliecil pocit, ze ta realne strati.
a chcem vam vsetkym podakovat za cas, ktory ste si nasli. mozno som sa trochu potreboval vyrozpravat...
aaa este som chcel dodat, ze ona zial nie je typ, ktory dokaze minulost hodit za hlavu. a to nie len pri mne, ale zda sa ze pri mne o cosi viac nez u inych. lebo jedna kamoska ju uz raz okradla, osocila a podobne, a ona s nou stale kamarati. napriek tomu vsak viem, ze nie je osobou, ktora dokaze zahodit minulost za hlavu, vsimol som si, ze sa aj v inych veciach, ktore sa netykaju mna, strasne prehrabava. ja vidim ze ju to nici, a snazim sa najst sposob, ako ju odputat od minulosti. Zatial sa mi to nedari. ja som naopak typ, ktory aj za minutu zabudne na krivdu, takze verim, z jej viem poskytnut dostatok odpustenia ak sa nieco zomelie.
Goccia: mne presne toto nejde do hlavy, a mam viac indicii, a aj niektori moji znami mi povedali, ze ona mi zrejme verit dokaze, pretoze sama vie, ze klamstvo sa pritrafi a clovek ho moze olutovat, ale vraj ze mi verit nechce. dost ma dostalo. spoluziak mi dokonca naznacoval, ze to robi preto, lebo by nadomnou stratila kontrolu, takto jej totiz, ako si povedala som isty. alee akosi nechcem verit, ze je taka. ma totiz v sebe vela dobreho.
hraskulca: presne tak ako hovoris je to medzi nami. Ked je vsetko v poriadku a myslime na ine tak si dokazeme neskutocne rozumiet, fakt kopec krasnych chvil sme spolu prezili. aaaa naozaj sa neviem zhodnotit ci jej davam dostatok pozornosti ale verim ze ano, toto mozem povedat, ze sa ju snazim aspon scasu nacas prekvapit nejakou pozornostou a aspon raz za cas popri, mozno, rutine jej ponuknut nejaky netradicny zazitok. A to, ze jej aj zalezi na mne, to aj citim, mozno z jej strany je to tak, ze ked je vsetko v poriadku tak som najlepsi na svete, a ked su nezhody a hadky tak je to opacne...kto vie.
