Ahojte. Mala som priateľa s ktorým som chodila rok a pol. Nechala som ho pre terajšieho priateľa s ktorým som sa však už dva krát odcudzila kedže odišiel za prácou na Cyprus (vždy na 3 mesiace), a škrípalo to medzi nami. Nevedeli sme si k sebe nájsť správnu cestu. Vždy nám niečo vadilo. V lete sa vrátil, pár krát sme sa stretli. Dali sme sa dokopy , sme spolu 3 mesiace ale ja za tie tri mesiace, stále nemám pocit, že by ma nejak veľmi ľúbil. Vidíme sa málo, jemu sa nikdy nikam nechce a to býva pár minút odo mna. Väčšinou si píšeme na internete a to mi dosť vadí. Mám pocit, že ma má len, aby niekoho mal. Mám 21, on 24. Je so mnou málo, nemám v ňom žiadnu istotou. Ale stále ho veľmi ľúbim, len neviem či má takto vyzerať vzťah. Aj napriek tomu, že ma zoznámil s rodinou a kamarátmi. Rozprávať sa so mnou o tom nechce, lebo podla neho je všetko v pohode. No ja si vzťah predstavujem ináč. Poradte :-/
Je to normálne?
ahoj kamilus,tvoj partner si bude robiť čo chce bez ohľadu na to či sa ti to páči alebo nie,to znamená do toho zahraničia pôjde ked sa mu zachce,von nepôjde,zrejme je rád že je chvílu s rodinou ked sa vráti, jednoducho on má svoje zaužívané zvyky,ktoré meniť nebude,a cez ten internet to už ak niekomu vyhovuje,čo ti poviem lepší vrabec v hrsti ako "holub na streche",treba si zvážiť či ti tento vzťah vyhovuje taký aký je,,alebo či ťa rozčuluje,vadí ti a to už by som hľadala inde.
doubledog má pravdu- ono to funguje zhruba tak, že každý človek je náš zrkadlový odraz, ak sa nám niečo nepáči čo robí niekto iný, je to znak toho,že práve toto máme zmeniť sami na sebe. Ľudia čakajú, že sa zmenia tí okolo nich, nie je to tak, zmeniť sa musíme my a až potom sa zmení svet okolo nás. Ono je to vcelku jednoduché Kamilus- v prvom rade si ujasniť to čo nechcem- to práve robíš, nemáš dobrý pocit a tým, že si uvedomíš to čo nechceš, si zároveň uvedomíš to, čo chceš a potom stačí už len nemyslieť na to čo nechcem, ale pracovať na sebe- na tom čo chcem. Z každého kruhu sa dá vymaniť, vystúpiť z neho, nie je to ťažké, jediné čo nám v tom bráni je strach- z rôznych dôvodov. Dôležité je však vedieť, či sa chceš naďalej takto utápať, ľutovať, sťažovať sa alebo chceš skutočne niečo iné a tak aj žiť.
fakt nepochopím takéto ženy, sú nespokojné, cítia, že to čo prežívajú nie je normálne, potom začnú dotyčného obhajovať a nakoniec v tej svojej hlavičke dojdu k tomu, že veď to nie je až také zlé a v podstate sa to dá vydržať. Uf...
karma je sviňa :-)
kamilka, vztah ma vyzerat tak, aby obom vyhovoval. Neexistuje norma.
Tvoj chlapec moze byt malovravny poklad, ktory nepotrebuje vacsiu spolocnost. Zvlastne vsak je, ze byvate blizko seba a prevazny kontakt mate na nete ..
Pozitivne je, ze ta zoznamil s rodinou, s kamaratmi.
Povedz mu, co ti nevyhovuje. Nejak nenasilne. A pre istotu si nacitaj nieco o schizoidnej poruche osobnosti.
Doubledog to máš úplnu pravdu. Mala som skvelého chlapa, a robila som mu to čo teraz robí mne moj terajší. Každému sa raz všetko vráti. Ale myslím, že ja už sa s tým trápim dosť dlho. :-( mám pocit, že ani byť s ním, ani bez neho nieje riešenie. Skúšala som to aj tak, aj tak. Keď sme od seba aj tak sa potom stále k sebe vrátime, lebo nevieme bez seba fungovať. Povedala som si že túto šancu dobojujem už do šťastného konca, lenže.. nato musia byť dvaja :-(
