divotvorna: nie, ma jej dat moznost vybrat si, ci to chce a je ochotna zvladnut/odpustit, alebo nie. jeho manzelka nie je jeho majetok, alebo otrok, tz. nie je povinna trpiet nieco, s cim by sama nesuhlasila (a co on dobre vie, preto mlci). ak si vyberie sama, ze mu odpusti, v poriadku, beriem. je to jej volba.
ja vychadzam zo seba (co neznamena, ze to musi kazdy tak brat), nechcem byt klamana a nebudem si za kazdu cenu nahovarat, ze vsetko je v poriadku, nezachranujem za kazdu cenu nieco, co sa zachranit neda. nie som typ, ktory bude za sebou vlacit zdochnuteho kona (rozumej obrazne), je zbytocnou zatazou a moja "obet" ho nevzkriesi. ano, su ludia, ktorym vyhovuje pstrosi system - strcim hlavu do piesku a tvarim sa, ze nevidim, mozno problem zmizne, chcu byt klamani. nezmizne. ale to je kazdeho osobna volba. a neverim na "utrpenie" pre nejaky vyssi ciel. utrpenie totiz nikdy nic dobre neprinieslo. jedine, co dokaze nieco dobre priniest je ferovost a spokojnost.
hovorim uprimne, co si myslim, bola som k tomu vychovana. je mi luto, ak sa ti to nepaci, ale kedze verim, ze je to spravne, nikdy nebudem robit inak. a este raz. ak sa stane raz, je to nahoda. ak sa to opakuje, je to umysel. a tam uz nie je co riesit. ale evidentne tomu nechces rozumiet.
