Ahojte!Chcela by som požiadať o radu čo sa tyka depresie. V roku zo 365 dni mam depku asi 360 dni, ked sa usmievam len preto aby som iným naokolo nedala najavo, ako sa zle cítim. Potrváva to už niekolko rokov. Niekedy mam pocit že za všetko zle čo sa so mnou alebo okolo mňa deje som ja na vine a priznávam sa, že často cítim hnus a hnev k svojej osobnosti. Možno je to aj tým že keď som bola malá presťahovali sme sa k nevlastnému otcovi, ktorý mimochodom nikdy ma nepovažoval za dcéru ale iba ako nejaku spolubyvajucu ktorú si mamina nasáčkovala. Už to trvá 14 rokov čo s ním bývam ale môj hnev proti nemu stúpa. Na druhej strane sa priznávam že mám aj problémy vo vzťahoch. V júni som sa spoznala s priatelom (on bol mojim prvým priatelom) a vsetko bolo dobre az kym mi neprisli narodeniny. On sa vtedy vyparil a zmizol. Neodpoedal ani na sms-ky a ani telefon nedvihal. O par mesiacov v oktobri sa objavil v mojej kancelárii a mala som naskutočnú radosť že prišiel. Pobozkal ma, obchytkaval a všetko možné čo robil vtedy ked sme ešte boli spolu. Neuvedomoval si že uplynuli mesiace kym o sebe nedal vedieť. Bohužial od radosti som sa zabudla opytať prečo to robil, musel odísť, sľúbil že sa ozve a v jednej chvíli som zbadala že opäť je preč. Verila som mu pretože som ho ľúbila. Ľudia okolo mňa si nevedeli vysvetliť čo sa mohlo stať že som rozosmiata. Tá radosť ma po 2 dňoch prešla, pretože som začala zase dostávať depku. Po mesiaci som začala mať pocit že bude všetko dobre aj bez neho a pokúšala som sa na neho nemyslieť. Zavolal v decembri ale ja som nedvíhala. Myslela som že ak mu na mne záleží tak zavolá opäť. Nestalo sa. Prešli vianoce a zajtra je tu silvester. Až teraz cítim silu ozajstnej depresie ked mam pocit že som úplne zbytočná na svete. Musím ešte spomenúť že keď sme sa 1.krát stretli bola som presvedčená že ho nechcem pretože nebola ako môj idol. Neskôr som porozmýšlala a prišla som na to, že nikto nie je dokonaly, ani ja a rozkodla som sa to skúsiť. Asi z toho celého ma to najviac bolí že aj napriek tomu že som si uľavila z požiadaviek čo sa ho týka, ani napriek tomu to nefungovalo. Nerozišli sme sa zatial, ale neviem čo mám urobiť. Ja ho ľúbim veľmi ale vyhovára sa vkuse že má veľa práce. Mám strach že za tým celým nie je práca ale iná baba. Zajtra silvester a keď si pomyslím že by bol s nejakou inou tak mam chuť zomrieť. Prosim poraďte, pretože neviem čo mám urobiť. :(
Vážna depresia a strach
...ano ano, ked budes takto pokracovat, tak si zbytocna na tomto svete...taketo picoviny zvyknu chodit zbytocnym ludom po rozume,,,
chce to hlboku rekonstrukciu osobnosti...zvnutra.. zacat...od seba...menit veci...bye bye, nech sa ti dari v novom roku :)
vypusti ho z hlavy a chod sa bavit s kamoskami. vy nemate spolu vztah, len sa nechavas namotavat.
jajka001_, veď práve to že veľmi ani nie. A keď sa objaví tak sa tvári ako keby sa nič nestalo a ako keby sme sa stretávali každý deň. Dnes je už silvester a naozaj cítim sa sama. Neviem čo mám robiť, či zostať doma alebo ist von s kamoškami. Akosi sa mi nechce ani jedno hlavne ked si pomyslím že on je s nejakou inou zrejme a ja sa trápim:( Je to pravda, že si ešte nájdem aj lepšieho ale teraz neviem čo s ním. Možno by som to už mala ukončiť lebo nemá to žiadný význam ale nedokážem. A ešte k tomu ani nie je nejaký že by bol nenahraditeľný. Je to z dňa na deň ťažšie a ťažšie.
tak s tym chalanom sa stretavas ci nie? je to nejake zmatene ale zrejme na teba kasle, tak kasli aj ty na neho. problemy v rodine ma kazdy. na to sa nezamieravaj, snaz sa s rodinou vychadzat najlepsie ako vies. najdi si nejake blizke duse, s ktorymi sa mozes zabavit, ktorym sa mozes vykecat a chalana nasilu nehladaj, aj tak su s nimi len problemy :) ked sa najde taky spravny, nebudes sa musiet s nim trapit, bude ti s nim jednoducho dobre. teraz mas asi pocit ze ta nikto nelubi a ze preto nemas hodnotu ale to nie je pravda. zacni sa mat rada taka aka si, tes sa z jednoduchych veci, ktore v zivote mas, ako je domov, praca, jedlo, sloboda, a ked budes spokojna, ostatne pride same. usmievaj sa na ludi a oni sa budu usmievat na teba, bud priatelska a najdes kamaratov.
Ahoj cukrik 007, s tou depresiou by si mala nieco robit. Niekedy sa z toho clovek dostane sam ale vo vacsine pripadov treba pomoct aj liekmi. Viem, aky je to pocit, ked sa ti nechce zit a nic ta nebavi, vsetko sa ti zda zbytocne. Ja beriem uz 6 rokov antidepresiva, mozno ich uz ani nepotrebujem, ale pre istotu si dam kazde rano tabletku, hlavne teraz v zime, ked nie je slniecko. Je to rozdiel, proste vsetko uvidis inak, aj to najciernejsie uvidis ako svetlosive. Preco by si sa mala trapit, ved si mlada!!! A toho blbca pust k vode!!!
Mám 19 rokov skoro 20. S láskou mám akurát platonické skúsenosti. Od svojich 14. rokov som bola každý rok do niekoho zaľúbená ale akosi to nikdy nevyšlo. Teraz sa stala táto záležitosť a proste ťažko sa mi verí že to takto dopadlo.
ľúbiš ho,lebo zatial si nepoznala iného,a bol to tvoj prvý.Daj všetkému čas,možno spoznáš iného,ktorý bude pri tebe stáť,nie ako tento.
Ale musíš byť aj milá usmievať sa,a tešiť sa aj z maličkostí.Úsmev je velmi dôležitý,lebo pri nom môžeš spoznať naozaj veľa ľudí a získať tak aj priateľov.
Veď pozri ako je vonku krásne,biely sneh ktorý nie je napr.v Afrike.Máme 4 ročné obdobia,a tie majú svoje čaro,len treba mať otvorené očká,moja.
Neuvažuj velmi o sebe,a ži život.Pomáhaj mame a snaž sa byť milá aj k nevlastnemu otcovi,možno vaše vztahy budú vela lepšie.
Ja mám tiež nevlastne dcery a rozumiem ti.
kolko máš rokov?
