ťažko človek pochopí, kým nezažije.. nech si o tom myslíte čokoľvek...
neviem čo sa deje...mala som vzťah 4-ročný...teraz upadá, vlastne..už sa to ani vzťahom nedá nazvať! Podstatou je, že ma nekontaktuje..dá sa takto skončiť niečo čo nebola len krátkodobá hra??? Nelogické a frustrujúce zároveň.. Nie som zúfala..., mám v živote aj iné priority.., ako čakať, kým niečo vymyslí..idem si po svojom..
Ale na začiatok...zoznámili sme sa v zahraničí...najprv sme sa priatelili, teda z jeho strany išlo aj o niečo viac...no naťahovala som ho...a napokon aj u mňa preletela iskra..
A tak čas letel...boli sme spolu neustále...teda okrem pracovného času..., ale večer a aj neskorá noc patrila nám. Všetko išlo pomaly..žiadne unáhlené bláznenie...nepatrím do tej kategorie.., ale k veci..
Po takmer 2 rokoch sme sa vrátili na Slovenko..., kde on rozbiehal podnikanie..to o čom sníval..hoci to nie je ľahká práca. Víkendy patrili nám...resp. jeden deň.. Pokojný priebeh narušila finančná kríza... stretávali sme sa čoraz zriedkavejšie...stále pracoval... tento rok sme boli spolu len 3x...áno je to realita... to najneuveriteľnejšie len príde: momentálne nie sme ani v kontakte takmer 5mesiacov!!! áno nezainteresovaný do citov pod tým rozumie ..koniec... Ani ja ho nekontaktujem...vlastne počas tohto neuveriteľného obdobia som mu i naďalej verná... žiadne scifi..., ale fakt.
áno navrhla som mu rozchod, ale on vôbec nereaguje...ja neviem čo si mám o tom myslieť... Neviem čo sa premieta v jeho mysli, keď mi tak ubližuje... Chcela by som len vedieť váš názor, hlavne tých čo niečo podobné zažili.. čítala som, že isté problémy(smrť a dokonca aj fin.problémy)..v ľuďoch zanechávajú apatiu voči okoliu, že si ani neuvedomujú, že niekomu ubližujú..
nádej verzus beznádej
neviem co riesis, keby mal o teba zaujem, tak ti vola, pise
asi som zabudla na jeden detail.. delí nás 120 km ...
Nebola to láska..
tým pádom... prečo by za mnou chodil 120 km.... teda takmer 2 hodiny cesty.. a nehovoriac, že auto neide na vodu..
áno, kontaktovala..., ale nie často..tento mesiac len raz...aj minulý...aj predtým tuším... Mňa to neskutočne uráža, myslím, si, že takto prichádzam o úctu....
predtým absolútne odmietal rozchod..vraj keby chcel, tak sa rozídeme..., ale on nechce! a také tie reči..
:( nechávam plynúť čas..to je asi tá najrozumnejšia alternatíva..
no v každom prípade, zlyhalo jedno z najdôležitejšieho vo vzťahu - komunikácia, ak sa ti muž neozýva, alebo neodpovedá, je to rozchod..
nie každý muž má chuť niečo riešiť..vyrieši si to v hlave a to mu stačí...nezainteresuje do toho aj druhú polovicu, teda dotyčná ani nevie, čo sa deje
je to smutné, ale ja ti navrhujem žiť život podľa seba, bez neho, bez nejakého dúfania v spoločnú budúcnosť
ak muž nič iné nevie, musí vedieť jedno, Že ťa chce!!!
chci muža, ktorý za to bude stáť, o teba, o tvoj život :-)
ver si, mysli na seba, staraj sa o seba a všetko príde, aj Láska
prajem ti všetko dobré
a ako to ze ste sa nekontaktovali? to len tak ste prestali komunikovat? predpokladam ze v poslednej doby si ho kontaktovala uz len ty a ked ta to omrzelo, prestala si a ocakavala ze zacne on...a on nic...a ty stale cakas..hm, zvlastny sposob rozchodu ale...to asi ani nebola laska