dobry vecer,mam vyse 20,byvam s rodicmi ale od zaciatku boli nase vztahy nie take po akych by som tuzila. Nemam v nich doveru, s otcom je to horsie ako s mamou, on je dost vybusny typ, takže ked sa rozculil v minulosti nas so sestrou aj bil,krical,nadaval, vzdy som bola ta najhorsia, dostala som povykrikovane velmi bolave a nepekne veci...Je to tazke teraz, aj ked uz presli roky sa tvarit ze nic sa nedeje. Vlastne ani neviem ake by mali byt nase vztahy dalej,nie som si ista ci chcem aby boli dobre a otazka je ako dobre ked take nikdy neboli...A to je dalsi problem-neviem co chcem vseobecne v zmysle ze nepoznam samu seba. Pytam sa kto som a nic. Nemam ziadne stalejsie zaujmy kt. by som sa venovala.Ked som aj nieco chcela skusit, nedotiahla som to dokonca, nic ma natolko nebavi.Je tazke veci co najrealnejsie popisat,mam pochybnosti ci dobre vnimam sama seba-sebahodnotenie.. Studujem na VS,mam pocit ze som nezrucna, znacne pomalsia oproti mojim kamaratkam atd.Mam problemy v zapamatani si uciva, najma velkeho mnozstva, potrebujem v porovnani s nimi (aspon s niektorymi co viem) viac casu na ucenie,nemozem sa donutit nad tym rozmyslat a sustredit.Dokonca som sa aj viac ci menej nasla v niektorych diagnozach.Kamaratky mam (v mladsom veku som mala problemy v skolskom kolektive) ale nie az take doverne,preto su chvile ked sa citim sama,opustena,prazdna,neschopna...Mam skusenost nevhodneho naviazania sa na pomahajucu osobu a hoci je to uz davno,v istom zmysle je to este intenzivne.Teraz mam priatela uz par rokov,ale nedokazem sa jemu tak otvorit a neviem ci prave moj vztah vybudovany k tejto osobne nebrani rozvijaniu nasho vztahu.Dokazem hodiny presediet pri internete,chatoch-niekedy az zufalo si hladam nejakych kamaratov,ale nemozem najst nikoho takeho podla mna skoro dokonaleho;pornostrankach...V poslednom case cim viac sa snazim bojovat proti hriechu,mam rozne vtierave myslienky,v minulosti sa mi stavalo ze som napr. z dialky videla nejaky utvar,kt. sa mi podobal na zvieratko a ja som sa bala ist blizsie a prejst okolo lebo som nevedela co to je, nakoniec to bolo nieco neskodne, predmet alebo pod.Alebo vidim veci v dialke a neviem ich rozoznat alebo pocujem zvuky. Nie vela, ale sem-tam napr.som sama doma, zapocujem buchnutie a neviem co to bolo. S alkoholom ani drogami problem nemam ani som nemala. Akurat som bola a este aj som zavisla na sladkostiach, niekedy aj 2-3 cokolady alebo ine sladke som zjedla, teraz hlavne ked ma intenzivne trapi nejaky problem idem jest a zjem viac ako inokedy a nakopu-napr.po hlavnom jedle sladke a tak..
Mala by som podla vas navstivit odbornika? ak ano akeho? Raz som na odporucanie navstivila psychologa,ale ani neviem preco som tam viac neisla. Nebola som zvyknuta hovorit o sukromnych problemoch pred cudzimi ludmi, bojim sa otvorit citlive temy a tiez ze sa dozviem o sebe nieco co nechcem vediet...Poradte mi. Dakujem
ako dalej?
neviem, ci sa za sedenia u psychologa plati alebo nie, ja som nic take nikdy neabsolvovala, ale ak sa plati, ako pises, ako studentka nemas na to, tak si musis pomoct sama, ja som To zvladla, zvladnes to aj Ty, len musis naozaj chciet, lebo ako spravne napisala aj Ja40, kde je vola-tam je cesta, samoliecba je zdlhava, myslenie nejde zmenit zo dna na den, treba na sebe tvrdo pracovat, ale oplati sa, ved mas cely zivot pred sebou a ako ho prezijes, zalezi v prvom rade od Teba
Vies ake je to dobre,ked sa ini zaujimaju o to jak sa citis? No v podobnej vlnovej dlzke sme boli,ked som mala podobny problem ako ty,teraz sa ti to tu snazim objasnit :-)
a vek neries,je to iba cislo
Drz sa a hlavne si to v hlavicke nasteluj na pozitivum,vsetko zle,co ta obera o energiu odstran,je jedno ci su to nejake veci,alebo ludia...obklop sa vsetkym co ta nabija a robi ti dobru naladu...
tak odo mna tolko :-)
dakujem za uprimnost. Aby srandy nebolo malo poviem ze studujem pomahajucu profesiu aj ked nie priamo psychologiu. Z toho co pises mam pocit ze ty si na podobnych vlnovych dlzkach ako ja. Mozem vediet kolko mas rokov?
Ja ti poviem uprimne,ze ty si tazky oriesok a pri tebe si uvedomujem aka som vdacna a ako obdivujem ludom,ktori tuto pracu vykonavaju ako psychologovia,psychiatri ci terapeuti,ci dokonca ucitelia a vychovavatelia atd...no a najtazsiu pracu maju aj tak rodicia svojich nepodarenych deti...
No ak si nenechas pomoct od inych a ani od tych,ktori ti tu pomoct ponukaju,tak si prosim ta skus pomoct aspon sama,lebo kde je vola-tam je cesta...snaz sa a nepoddavaj sa smutku,lebo ta to zozerie ver mi...ved ak nevies co v zivote chces to nevadi,nie si jedina...ale urcite vies co nechces,ze? Tak si pokecaj so svojou dusou a srdcom a potom sa rozhodni co dalej...chces byt stastna,tak bud :-)
Neviem sa odhodlat k tomu ist za odbornikom, ako som spominala,skusila som to raz a hoci ta pani bola mila,snazila sa mi pomoct, navrhla mi moznost pokracovat, viac som tam neisla. Neviem preco.Ako keby som si nebola ista ci to ozaj chcem, neviem co chcem to je najhorsie. A potom prijat fakt ze potrebujem pomoc zvonka, ked dnesna spolocnost je orientovana na uspech, zisk...Navyse ineho odbornika nepoznam, za tou istou sa ist hanbim lebo som povedala ze este urcite pridem,co som aj chcela..Ona bolo ochotna sedenia davat bezplatne, inak sa najlacnejsie pohybuju vraj okolo 20€ co je pre mna dost nakolko studujem a momentalne nemam brigadu a skoro ziadne peniaze. Neviem si predstavit ze by som si pytala na terapie, nehovoriac uz o reakcii najma otca. Totiz nemam rada ak som zavisla v tomto od inych,nepytam ani na ine, podla moznosti si bezne vydavky hradim z prijmov z brigad
Podkovicka myslim,ze ti rozumiem a mozem ta ubezpecit,ze tym cim prechadzas nie je nic vynimocne,ale bezny stav cloveka,ktory to nemal v detstve lahke. Ano pravda je taka,ze ti nebola dopriata ta nekonecna rodicovska laska,otec vas bil nadaval vam a tym sa tvoje sebavedomie a sebalaska nemohli dostat von,ale stalo sa z teba ustrachane,zablokovane dievcatko,ktore sa boji toho,ze ked zacne hovorit sniekym o svohich pocit,tak ju to bude boliet. Vies,ja som tom tiez tak mala a to som bola omnoho starsia ako ty...rozmyslala som coho sa vlastne bojim?? Bolesti? Sklamania? Ublizenia? A potom som si uvedomila,ze to uz nemoze byt horsie a zistila som,ze vlastne som sa iba hanbila za slzy...isla som na prvu terapiu a hned pri prvej otazke som sa rozplakala za co som sa hanbila,ale to,ze som plakala teraz viem,ze to bolo to najlepsie co sa mi mohlo stat a ja som citila ako sa ocistujem a moj terapeut ma naucil ako mam odpustit sama sebe a nasledne aj moijim rodicom a tiez ludom,ktori mi kedy ublizili. Naucil ma to,ze teraz ked som uz dospela mozem byt rodicom sama sebe,mam sa rozmaznavat,povzbudzovat,ale hlavne musim sa zacat mat rada. Od toho sa to potom odvijalo. Ucila som sa to rychlo,lebo som to chcela a tesila som sa na kazdu dalsiu terapiu,pretoze som napredovala rychlo a mala som z toho radost a moj terapeut bol na mna hrdy,ale co bolo na tom najkrajsie je,ze sa to odzrkadlovalo aj navonok medzi mojimi blizkymi,oni hned spozorovali zmenu...zacala som sa viac smiat,mala som dobru naladu,uz som sa aj pacila sama sebe a mama sa proste rada. Som sama sebe priatelkou a rodicom. Dufam,ze som ti trosku pomohla....ak chces viac rad a povzbudeni,tak ma o to poziadaj :-)
to co som napisala nebolo v navale nejakeho chvilkoveho pesimizmu, to skor teraz mam taku beznadejnu naladu. Snazila som sa co najrealnejsie opisat tie skutocnosti. Ono to takto pretrvava, len niekedy som zamestnana beznymi starostami, napr. ucenim a tak sa na to sustredim menej alebo na chvilku vobec, ale potom sa to vrati. Je strasne ak ma clovek okolo seba kopec ludi a napriek tomu sa citi sam, opusteny, okolim prijmany len do urcitej miery takze tuzby po stastnych hlbokych vztahoch zostavaju ukryte vo vnutri...Preco nemozem stretnut v zivote niekoho na priblizne rovnakych vlnovych dlzkach, preco mi neni dopriate jedno obycajne uprimne kamaratstvo, v kt. sa mozem podelit o vsetko a budem prijata..preco?? Nerozumiem, uz neviem kde mam hladat...
mas zrejme nakopene v sebe vela negativnych skusenosti, Tvoje rodinne zazemie je nie najlepsie, citis sa osamela, co sposobuje, ze aj Tvoja mysel je dost negativna, si pre vonkajsi svet zablokovana, co je nie dobre, ale nic nie je stratene, pretoze mas snahu veci riesit a to je same osebe uz polovicny uspech, mala by si najst samu seba, prijat sa a mat sa rada taka aka si, zmenit pohlad na svet, svoju rodinu, snaz sa pochopit, preco otec je taky aky je, pestuj svoje zdrave sebavedomie, kazdy sme svojim sposobom jedinecny a aj ked mame svoje chyby, urcite mame aj vynikajuce vlastnosti, ktorymi sa lisime od ostatnych, na ktore by sme mali byt hrdi, verim, ze toto co Ti radim sa zdaju byt pre Teba zlozite, ale ak sa na to pozries trochu zblizsia, su to vsetko velmi jednoduche veci, ked vies, ako na ne nazerat, viem o com hovorim, ja som bola tiez v mojej mladosti vo velmi tazkej situacii, zacala som patrat po pricinach, dostalo sa mi do ruk mnozstvo vynikajucich knih, co mi velmi pomohlo sa zorientovat, skus aj Ty precitat nieco od Louise Hay alebo Edgar Cayce, malo by Ti to pomoct najst suvislosti medzi Tebou a Tvojim okolim, prajem Ti vela stastia na ceste za poznanim samej seba a zivota ako takeho
