Chcem sa Zabiť!

nevadi ved nič sa nestalo

ja som z prievidze a neviem som na strednej už 3 roky stále a nezobrali ma tam vôbec stále som len ten najhorší z ktorého si robia srandu a von chodievam ale stále len sam bo nemám s kým alebo nechce nikto ísť som ňou a keď idem von tak idem väčšinu večer lebo je klub ticho môžem rozmýšľať nad rôznymi vecami a nikto si konečne zo mňa nerobí srandu a mam pokoj kľud a ľudia sa na mňa nepozerajú

*sorry, zle som prečítala tvoj vek, ale veď hádam nevadí

kubo, vážne, z toho sa dá vyrásť, vzhľad sa ti zmení a určite k lepšiemu. Ja napríklad v tvojom veku som bola brutálne otrasná, aj mi to ľudia hovorili, bola som z toho zúfalá...no teraz v 19 síce to nie je nič moc, ale je to určite lepšie, spolužiaci bývalí zo základky ma nespoznávajú. Skús sa zamerať na nejakú oblasť svojho tela, či je to tvár, postava, vlasy alebo niečo iné a snaž sa na tom pracovať, starať sa o seba...uvidíš že to bude lepšie. Napr. ja som sa zamerala na vlasy, pravidelne sa o ne starám aby vyzerali čo najlepšie a musím povedať že som spokojná s nimi. A takto môžeš postupne pristupovať aj k iným častiam tela. Treba sa prijať taký aký si, určite ti nepomôže rozmýšlať, aké by to bolo, keby... A kde je napísané, že musíš mať v 15tich babu? Kašli na predsudky a ži si podľa seba ako sa tebe páči, rob čo ťa baví, zdokonaľuj sa v tom, ja ti veru závidím tú prácu s pc, aj ja by som to rada vedela ale proste nemám nejak na to bunky asi :-) A ani ja som ešte nemala chalana a to mám už 19, jednoducho som nestretla nikoho s kým by som mala chuť byť. A ani ho nehľadám, čo má prísť príde, ak nie, tak nič. Užívaj si život, obklopuj sa vecami ktoré ti zlepšujú náladu, nemusí ich byť veľa, skús sa farebne obliekať, určite máš nejaké to umelecké cítenie keďže ťa baví grafika. Nechaj veci plynúť, bude ti lepšie. Časom pochopíš veľa vecí, zmeníš svoje priority. A hlavne, nikdy nevieš čo ti život prinesie, možno budeš milo prekvapený ako sa to všetko zvrtne. Držím palce! =)

Inac chcem ti povedat, aby si sa netrapil...skus sa niekedy rano pozriet do zrkadla a pomysliet si, ze niesi jediny na svete s takymto problemom..nik nieje dokonaly...NIK..a od toho ako clovek vypada tu predsa niesme !!!! Ja viem ze to mnohi nevedia pochopit..viem ze sa vsetci v dnesnej dobe tvaria ako velmi chapajuci a klamu, ze im od vzhladu nezalezi a pritom je to presne naopak.. na zakladnej skole ma ludia neskutocne ponizovali pre hocico co ich napadlo..nenavidela som sa..chodila som vzdy po boku mojej najlepsej kamosky..a ja som bola po jej boku ako take skarede kacatko. Ju obletoval snad kazdy chlapec a namne sa smiali..len preto lebo som bola ako taka seda myska,nevyrazna,nizka hnedovlaska..citila som sa hrozne.Potom som dosla na strednu a tam boli ludia uplne iny...vzali ma taku aka som...kazdy sme predsa nejaky.Nasla som si uprimnych kamaratov a ludi ktorym nezalezi od toho ako sa obliekas a ako vypadas.
Tym, ze clovek travi viac casu doma sedenim niekde v kute a deptanim sa pre svoj vyzor...tym sa nici este viac.A ver tomu ze vsetky tie tvoje problemy sa odzrkadluju aj na tvojom povrchu,nielen vnutri..pretoze davas telu negaticne signaly... skus radsej vyrazit niekam,vykasli sa na zle myslienky, hod ich za hlavu a chod sa baviiiiittt....keby si byval niekde poblizku,donutila by som ta ist somnou von :P

Akoby si mi z duse hovoril :( tiez mavam podobne stavy a jeden z nich ma trapi zas aj teraz... ale ja mavam obdobia..mam obdobie ze sa pozriem do zrkadla a poviem si,ze sa trapim zbytocne.Existuje ovela viac horsich pripadov, ako som ja a zvladaju to,vedia sa s tym vyrovnat a ja som taka slaba... tak preco sa trapit?Hodim na seba mejkap, najlepsie veci co mam doma a vyjdem z domu s takym sebavedomym,ze by mi ho hocikto mohol zavidiet. A potom ked sa opat pozrem do zrkadla, vidim a vnimam sa inac. Na mojej tvari je hned vidiet, ci sa trapim,alebo nie.Ked rano vstanem a vidim ze je vonku pekny den,poviem si ze sa nebudem deptat,som predsa pekna,mlada,zivot mam pred sebou...a tak cely den aj vypadam.Ziarim a je vidiet ze sa netrapim.
A par dni na to pride zas ten pocit, ze sa zrutim..zabijem..nici ma vsetko.. uz len ten pohlad do zrkadla. Vidim na sebe vsetko zle.. ze mam vyrazky..som mala, tucna a nahovaram si snad vsetko co ma napadne. Nemam chut vyliezt von,citim sa hrozne a ked sa namna niekto pozera, citim, ze som cela cervena z toho akos a hanbim ze som hrozna.A je to cim dalej, tym horsie.. zakazdym co sa ma niekto nieco opyta, nech je to hocico, som cervena!!!Ocerveniem ako rak..hanbim sa.. a pytaju sa ma, ze co mi je ..ci mi je zle alebo nieco..a ked sa zas uvidim v zrkadle, neviem ci sa mam smiat alebo plakat. Nemam ani chut vyliezt vonku..a teraz momentalne som na tom zrovna tak isto.Ale zas citim,ze mi to postupne ustupuje a ktovie, mozno zajtra,pozajtra alebo popozajtra..uz budem zas optimisticky skakat akoby sa nic nedialo..raz uz som sa pokusala porezat ale moj chaby pokus dopadol tak ze mi moju ruku videla matka a vyhovorku ze ma tak doskriabala macka mi nezhltla..bola z toho neskutocne vytocena,myslela som ze ma posle na psychiatriu a niekedy sa vlastne zamyslam, ci by som to nahodou aj nepotrebovala..lebo mam vazne vykyvy nalad. Zatial to valam na to, ze som v puberte aj ked, pametam si to moje pubertalne spravanie zpred piatich rokov a netusim, ci obdobie puberty moze trvat tak dlho, ale vtedy soms a naozaj chovala ako obrovsky pubertak takze porovnat s dneskom sa to neda.Vyrastla som a take hluposti uz nerobim...takze mam v hlave mierny zmetok.
Mne tieto stavy prisli uz pred rokom,po tom, co som sa rozisla s chlapcom...nebolo to nijake vazne,ani sme spolu dlho nechodili,asi tri styri mesiace..ale i tak ma to polozilo na lopatky a asi dva mesiace som sa z toho nemohla dostat a nemohla som sa s tym vyrovnat. Malo to dost vplyv na moju psychiku a ked sa mi z toho podarilo ako tak vyhrabat, tak sa mi to nepodarilo zazehnat na stopercent a doteraz mi je hrozne...lebo sa citim byt skareda,bojim sa ze si nikdy nikoho nenajdem preto, ako vypadam...poslednu dobu to nemam lahke ani doma,vobec si nerozumiem s mamou a pritom ju tak velmi potrebujem..ale nejde to.Raz uz som mala stav a nutkanie,ze som sa naklonila z okna s tym ze sa zabijem,bolo to presne po hadke s nou...skaredo mi vynadala a povedala ze lutuje, ze ma porodila.Keby mi vtedy do izby nevosiel brat,tak by som asi skocila..aj ked teraz mi to pride absurdne a asi by som nemala odvahu to opakovat.Neviem.bol to prepinak...

To je síce pravda, že baby dospievajú skôr ako chalani, no hlavne sa tým myslí, že dospievajú skôr fyzicky.Muž alebo žena dospieva psychicky skôr životnými skúsenosťami. Ono to nie je dané ani vekom, poviem príklad.Nie každý 25 ročný chalan alebo baba sú v dospievaní na tom rovnako.Záleží na tom, čím kto prešiel, pretože všetko v živote či už dobré alebo zlé, človeka určitým spôsobom poznačí.Niektoré baby alebo chalani môžu byť v 25 vyzretejší ako niektorí v 30-ke.Ozaj na veku nezáleží, čo sa týka zrelosti.

hmm to vidím ale ja tak prečo všetci hovoria že baby dospievajú skôr a sú inteligentnejší a viac pomôžu teda tak ale všetci vkuse hovoria že treba počkať ale ja čakan už dlho a už ma to nebaví

No tak vidíš kubo,koľkí sa ti tu ozvali a chcú ti pomôcť.Každý má dáky problém a nie je v tom sám, či už je to chalan alebo baba. Je to od vás všetkých pekné čo mu tu píšete. Určite sa aj s chalanmi môžeš porozprávať o svojich problémoch a ak nájdeš super kámošov, tak ťa lepšie možno pochopia ako mladá dievčinka, ktorá nemá ešte veľa životných skúsenosti.

novidis... dobre crelkom...
tak sa venuj tym a baby nechaj teraz bokom.
nepozeraj na to, ze niekto babu ma....