Je tazke zacat, ale.. kedysi som bola normalna, teraz nie..mavam depresivne stavy, kedy mi je velmi smutno, placem, nic sa mi nece, nic ma nebavi a su coraz castejsie..zacala som ziarlit na priatela, uz mi vadi aj ked s kamaratmi si ce ist vypit, nehovoriac o nejakych holkach v jeho blizkosti..viem, ze chyba je vo mne, pretoze mi chyba spolocnost..chodim do skoly, ale mam problem vytvarat nove kontakty, ide mi to tazko, momentalne sa bavim len so starymi kamaratkami, ktore vidim raz za cas pretoze kazda studuje v inom meste.. na vsetkych mi nieco vadi (ciastocne moze za to aj priatel, tiez je ziarlivy, snazil sa ma izolovat od diskotek, alkoholu a podobnych veci, ktore patria nielen k studentskemu zivotu).. tak z cirej lasky sme sa obmedzili, co jemu zjavne nerobi problem, lebo jeho kamarati ostali doma, tak ako on..
chcem byt naspat normalna - vesela, plna optimizmu, priatelska a nadvazovat nove kontakty a mat usmev na tvari, ale nedokazem to..
niekde sa stala chyba..ale kde?
polievocka
