Sklamanie v laske..

Dievča, ono to síce bolí, ale ČAS vo vzťahu je veľmi dôležitý. Lebo až časom zistíš, či si rozumiete, sadnete povahovo, či ten druhý sa na niečo nehrá, či dokážete tolerovať svoje zlé vlastnosti.. preto je to VŽDY na začiatku také krásne a ČASOM sa niečo kazí. Lebo sa viac poznáte. A ono je to lepšie zistiť po 8-ich mesiacoch ako po 3 rokoch. Takže v tomto si vyhrala tú lepšiu variantu.
Hlavne si nič nevyčítaj, neni to tvoja vina ani jeho. A neboj sa, že každý vzťah musí ísť časom dolu vodou. Závisí to vždy od tých dvoch ľudí, či poriadne poznajú jeden druhého a či si sadli. Takže hlavu hore, prebolí to a bude dobre. Neboj.

no, ako keby som citala svoj pribeh spred dvoch rokov. tiez mi povedal, ze tym, ze spolu byvame som mu uz neni vzacna.. atd, atd. tak som mu oznamila, ze ak sa na vztah se vsim vsudy neciti byt pripraveny, tak nech ma nevodi za nos a necha ma najst si moje vlastne stastie, aj ked to nema byt s nim. s tymito slovami som sa s nim rozlucila a odisla. nepreslo 10 min. a uz ma chcel spät. odvtedy spolu zijeme a uz niekolkokrat som chcela od neho odist, pre jeho vlastne dobro - teda, vzdy sa to tocilo okolo toho, ze aka som "hrozna"-, ale nikdy ma nepustil. ak ten "tvoj" o teba takto velmi nestal, nemas za cim lutovat. neboj sa, tvoje stastie este len pride, s niekym, kto nielenze bude ochotny urobit vsetko pre to, aby ste boli spolu... ale v prvom rade to bude aj chciet. o tom to totiz je....

dakujem za slova utechy, ta3.

Je mi uplne nanic, uz ani neviem, co to je mat usmev na tvari dlhsie ako len par minut a pocitovat stastie. Mam pocit, ako by som uplne vsetko stratila, ako by som nemala absolutne nic. Pocnuc sklamanim v "kamaratkach", nastrbenych vztahoch v rodine a praci, a co ma boli najviac, je prave sklamanie sa v cloveku, ktoreho milujem celym svojim srdcom. Pocity, ktore ma sprevadzaju, su depresia, plac, nemoznost sa tesit zo zivota. I napriek mojmu veku, bol to moj prvy vztah,a o to je to cele bolestivejsie. Stale cakam a pevne dufam, ze sa to zlepsi, ale aj tak viem, ze sa tak nestane. Rozum hovori jedno a srdce druhe.

Ked som sa s nim o tom rozpravala, tak vravel, ze nevie, kde nastala chyba. Ked som sa vsak spytala, ako to on vidi s nami dvoma, neodpovedal na tuto otazku. Len povedal, ze nevie vlastne, co medzi nami dvoma je. Ja som ostala taka utiahnuta, ticha (a to z dovodu celej situacie, neviem co mozem ocakavat, akym smerom sa to bude uberat, tak preto sa takto spravam), nemame si medzi sebou vlastne ani co povedat. A naco mi je snazit sa udrzat tento vztah, ked vidim ze to nema buducnost? Ked som mu vravela, ze mam taky dojem a sam mi to vlastne raz povedal, ze on sa uz nechce zamilovat, ze tento vztah drzi len v jednej rovine a nechce to prehlbit. Na druhej strane mi vravi, ze mi nechce ublizovat, ale svojim konanim tak aj tak robi..

nepochybujem, ze ho milujes a preto trpis, lebo neopatovana laska velmi boli, nepytaj sa, kde si spravila chybu, podla toho co si napisala, si ziadnu neurobila, jednoducho nebol to ten spravny chlapec, neboj sa, cas je milosrdny, zabudnes, hlavne sa mu teraz nevnucuj, nemalo by to ziadny vyznam a seba by si tym velmi ponizovala, neboj, nie je poslednym na svete, este si najdes chlapca, s ktorym budes stastnejsia