Poviem ti prečo. Sama som to skúsila a skúšam, ale podľa mňa je to nebezpečná úchylka, ktorá ľudí učí, že jedna osoba vo vzťahu je vždy nadradená. Nie je to prirodzené správanie človeka, a ak to tvrdí, tak si to nahovára. A potom už nevedia fungovať v bežnom vzťahu, kde je láska prejavovaná jednoducho možno stereotypne. Áno áno, také kecy o dobrovoľnosti som počula. Otázne je, do akej miery je to naozaj dobrovoľné a na základe slobodnej vôle. Ak je to tvoja slobodná vôľa, za ktorú sa vlastne biješ, aby si ju mohla prejaviť, prečo potom si ju nechávaš vzápätí brať od muža, ktorý ti rozkáže, čo máš urobiť, alebo ti zviaže ruky a obmedzí ti pohyb, veď teba to obmedzuje. Čo ak by si zistila, že máš nejaký záchvat, astma, epilepsia, čokoľvek, nevieš že takým niečím trpíš, ono sa to prejaví znenazdania a už sa toho nezbavíš. A ty spútaná, zviazaná, kým ťa partner odviaže, rozuzlí lano, odopne putá na rukách aj nohách a dá dolu obojok, tak sa môžeš aj udusiť. Určite ideš do toho so slobodnou vôľou aj s vedomím, že kedykoľvek sa tým môžeš ohroziť, hoci si doteraz bola zdravá žena? To bol len príklad. Ďalšia vec, potrebuješ mať pocit, že niekto ťa vlastní? Že niekomu patríš? Nestačí to vyjadriť slovami, dotykmi, bozkami, nekonečnou starostlivosťou? Nestačí vedieť, že ty patríš k tomu a tomu mužovi a on patrí k tebe aj bez toho, aby ťa tak silno objal, že budeš mať problém dýchať? Potrebuješ mať červený zadok od toho, že keď neuposlúchneš, tak ťa tvoj muž vyplieska po ňom? Nie je chyba odporovať BDSM, problémom je, že ľudia si pomýlene spájajú strednú bolesť a miernu bolesť so vzrušením. Ale ver, že keby ti mali naprávať kosť, asi sa pri tom nevzrušíš, asi by ti to vtedy neprišlo ani normálne, aby si pri naprávaní kosti mala orgazmus. A tak ako má bolesť len jednu funkciu, upozorniť na to, že je problém, nemala by sa miešať s inou oblasťou. Nie je zdravé ani si vybíjať svoju dominanciu v posteli, kde rozhodne panovanie a majetníctvo v tomto poňatí nie je odrazom lásky. Opäť, ak to niekto tvrdí, tak má niečo v sebe pomýlené, alebo prekrútenú zásady, alebo má nesprávny návyk. V prípade, že kriminálnik unesie obeť, môže nastať tzv. Stockholmský syndróm a určite tento syndróm nie je považovaný za "no a čo, veď to je normálne", teda že obeť sympatizuje s únoscom, čiže získava nesprávny návyk. Je to podobné ako pri BDSM, kde vzniká tento nesprávny návyk, kde si spájame rozkoš s niečím, čo má absolútne inú funkciu alebo tento prvok do zdravého vzťahu nepatrí. Ani keď s tým obaja súhlasia. Áno, ži a nechaj žiť... ale len v prípade, že človek naozaj vie posúdiť, čo mu môže škodiť a uškodiť a čo nie. Lebo ver, že ani ty ani 90% žien sa nezamýšľa nad tým, či by nejaké správanie mohlo mať následok. Už len minimálne taký, že keď sa rozídete s partnerom, budete ťažšie hľadať uspokojenie. Je to ako keď niekomu zachutí štipľavé, potlačí to iné chuťové bunky, ako bunky na slané, sladké, kyslé, horké a po čase bude mať problém rozlišovať, čo za chuť má dané jedlo (vidím to na vlastnej mame, ktorá už bez štipľavého nevie nič zjesť, lebo jej to chutí nevýrazne). Nechcela by si sa konečne začať naozaj rozhodovať sama a vychutnať si aj sladké, či slané?
