Ak si človek vo veku okolo 30 rokov hľadá partnera/ku, nie je istý predpoklad, že už trocha uvažuje o budúcnosti s niekym, s kým si založí rodinu, spoločnú domácnosť...skrátka: spoločnú budúcnosť?
Teda ja neviem, možno súdim podľa seba a keďže ja takto zmýšľam, tak si myslím, že aj všetci ostatní v podobnej situácii rozmýšľajú rovnako.....Preto ma zarazili niektoré reakcie istých ľudí, že prečo hneď o svadbe, prečo hneď o deťoch a o záväzkoch.... neviem, rozmýšľam zle?
Nemyslím to tak, že ak niekoho poznám dva týždne, hneď mu začnem píliť uši s tým, aké svadobné šaty sa mi páčia a podobne....ale ak sa stane to, čo mne minule: povedala som priateľovi, že o necelé dva mesiace sa vydáva kamarátka a sme pozvaní na svadbu.....a on bol taký zaskočený... a keď ho to ani po chvíli neprešlo, pýtam sa ho, čo sa deje...a on, že to robím také plány do budúcnosti a že svadba a ......
Spomeniete pred chlapom slovo svadba a časový údaj a aj keď sa nejedná o vás, tak on panikári.....
To sa vážne dnes už všetci boja nejakých záväzkov?
Nevedela som, či sa mám smiať či plakať :-(
