Citim sa tak prazdna

Tu prazdnotu potrebujes naplnit zivou vodou a potom uz nikdy nebudes smadna a prazdna, ale budes pretekat zivotom a dokonca rozdavat ostatnym. Ja som to spravil a nikdy to neolutujem ;)Napis mi viac, spolu s leeeer. Zivot moze mat zmysel.

vader@azet.sk

;-) jasne ze chces zmenu len nevies ako a kde zacat....zacni pozit.myslenim...to robi vela.tak sa drz.a vzdy si povedz ze zivot za to nestoji aby si sa mala zle...tak ahoj.

Dakujem soffa;) a vobec sa ma to nedotklo...asi to tak vyzeralo co? nie nie ja som ti nic nevycitala...Ja nemam pravo niekomu nic vycitat ved viem, ze nepoznas ma a tak ;) Ja viem ze treba zmenu ale kde zacat, a ani neviem ci to chcem :(

VED prave za to ze stereotyp treba zmenit ak ti vadi.inak nechcela som sa ta dotknut to nie,tak prepac.ja viem troskku ocom pises ,lebo aj ja som perfekcionalistka,chcem aby vsetko klapalo na 100% vo vsetkych oblastiach.-rodiny,vztahov,penazi atd.ale to nikdy nebude,ako vravi priatel,inak by sme si nevedeli z tej radosti vazit zivot.my slovaci sme znami tym ze pozname len zavist,sme prilis poriadkumilovny,vzdy len pratame...taky anglicania neprataju ani keby,pride vikend nahadzu deti do auta a idu niekde na piknik,kym Slovaci idu v sobotu z roboty domou do roboty,ved treba popratat,nakupit,navarit atd.treba trochu spustit z idealov...a vsetko bude ok.vies ako sa hovori KTO SI AKO USTELIE,TAK BUDE SPAT-inac povedane ako si zariadis tak sa budes mat.a urob preto vsetko(v ramci slusnosti)aby si sa mala co najlepsie.to je moja rada....

Soffa byvam na dedine tak tu sa ziadna posilovna bohuzial nekona : Ja viem, mas pravdu s tym vsetkym beriem veci prilis vazne a ako :( Som proste taka, a s tym nudenim nemas pravdu, pretoze sa urcite nenudim :( Stale nic nestiham..a neviem co skor...Zasa mi dnes treba do skoly tolko toho a ani sa mi nechce :( Jednoducho uz nevladze, stale som len nervozna, nemam cas na oddych moj jediny oddych je spanok... :( Skolioza mi tiez dava poriadne zabrat sem tam pocvicim i to nepomaha bolesti su coraz horsie :( Pouzivam aj sprej na zmiernenie bolesti a nic :( Chcela by som to vsetko zmenit ale neda sa :( Tak velmi chcem...Stale je to len tak stereotypne :(

pises ze sa bojis nieco zacat nove...ale ja si myslim ze ak nie si teraz stastna tak to musis radikalne zmenit.mas jednoducho problemy nie az take velke neriesitelne,aby si to nemohla zmenit.skor si myslim ze sa skor nudis a rozmyslas nad sprostostami,(neber to v zlom)...neber zivot az tak vazne.,mas dobre vysledky v skole, doma ma kazdy obcas problemy,spoluziacky neries-pravdepodobne nestoja za to.najdi si nove kamosky,chod do posilnovne,-aspon cez vikend ked cez tyzden nestihas.,pomoze to tvojmu telu,skolioze aj endorfiny ti pribudnu.a hlavne NEBER ZIVOT AZ TAK VAZNE-VZDY BUDU NIEJAKE PROBLEMY,LEBO ZIVOT NIE JE DOKONALY TAK ISTO AKO LUDIA.NERIES NEZMYSLY NESTOJI TI TO ZA ODOBERANIE ENERGIE.ZMEN MYSLENIE,NAJDI NA NIECOM NIECO POZITIVNE

Ahojte vsetci...Dnes som bola zasa, v skole, zasa mam toho vela : nestiham ako vzdy...Idem sa zblaznit :( Neviem ci toho ma fakt tak vela, alebo ako spominal lampka ze nestiham :( A kto ma taha pred? : ked ani nema kto? V skole je to o nicom, som akoby sama v triede...:( Vysledky mam super aspon na jedine som hrda, lebo som tak trosku perfekcionistka a sedela by som aj do rana nad knihami len aby som mala jednotku :( Je to strasne..Dalsi stereotypny den..Bola som aj s tym mojim...Neviem, asi nie je normalne byt s druhym a citit sa s nim v poho, a pritom mysliet na ineho :( 100krat na neho myslim a 100krat si to zakazem :( Dalsi den :( Chcem zmenu :( Stale len na nieco cakam :( A neviem na co ...

mam sice normalny zivot..nemozem sa stazovat..ale ta prazdnota ktoru citim je neznesitelna...neviem ako dalej :(((

ahojte...ano aj ja patrim do tejto temy...citim sa prazdna a neviem co dalej...stojim na jednom mieste akokeby som zamrzla na bode mrazu

No viem veru o čom hovoríš...
SŠ radšej neopisujem - bolo to ťažké, no urobil som ju bez problémov (problém boli spolužiaci)...
Na výške som sa udržal len pol roka, bo som ako sa hovorí "vyhorel"... Tak som ostal doma a zamestnal sa...
No tam ma bez dôvodu po čase prepustili a zas som bol doma... Nátlak okolia + rodičov o tom, že som neurobil školu a nemám prácu mi moc nepomohlo - skončil som na psychiatrií. Ľudia jednoducho nechápali tomu, že som to duševne nezvládol...
Keď ma prepustili, nasledovala PN-ka doma, potom zas ÚP. ďalšie prechodné zamestnanie - bola kríza, nebolo si z čoho vyberať hlavne keď som nedorobil školu a bol na PN-ke... Zamestnávatelia sa radi pýtajú na diery v životopise a od chorôb a PN dávajú ruky preč...
Uvažoval som a bolo mi poradené, nech sa zas vrátim do školy - však mám lieky a som pod dohľadom lekárov... Skúsil som, celkom sa to dalo a vydržal som necelé dva roky... Zas som "vyhorel" jednoducho nevydržal tie nároky a napätie - lieky dosť tlmia a úspávajú, tak nemám to tempo ako bežný ľudia.. Po 4 mesiacoch som si našiel prácu - aj keď mi bolo povedané, že mi nezávidia (nový kolegovia aj keď by nemali niečo také hovoriť), pretože pol roka nemohli nikoho nájsť. Aj tak som to skúsil... Výsledok? Vydržal som cca 28 dní - strašne veľa práce, niekedy úplne nenormálne požiadavky nadriadených, sprostý slovenský ľud (ale len malé percento) čo dokázalo na človeka nahúkať ak sa im niečo nezdalo... Na konci som myslel, že tam na niekom dolámem stoličku, jednoducho strašné nároky a napätie (odrobených 60h/týždeň) a o minimálnej mzde ani nehovorím... Tak som zas doma a niečo si hľadám... No uvidím či vlastne na niečo mám, bo od strednej školy je to dosť v hovne...

Asi nejak tak... Poradím Ti...Ak si v začiatkoch a má Ťa kto ťahať v pred, tak sa do toho pusť, pretože ak raz skončíš na všetko sama - ako ja na VŠ medzi cudzími ľuďmi, pokašle sa to a navštíviš psychiatra a dostaneš lieky, už sa z toho nevyhrabeš...
So mnou sa to už niekoľko rokov ťahá...