Citim sa tak prazdna

Moj zivot? V poslednom case len plny sresu a stereotypu...Uz ani neviem co je spravne a co nie..Stale sa nad nim zamyslam...Neviem ako si mam zvolit, kde ma zivot vedie, co mi nove ponukne...Mam priatela uz 1 a pol roka...Neviem ci som s nim stastna, dala som sa s nim dokopy pre ineho, na ktoreho nemozem zabudnut...Nie je to len to co ma trapi, ale aj otazka ake by to bolo keby som bola sama...Bojim sa samoty, no zaroven by to mosno bolo super byt slobodna... Su tu aj dalsie veci..Rodina? Clovek sa tesi domov po skole aj to ho privita s krikom..Este ze mam moju mamu, ktora stoji pri mne, ale vidim na nej ako sa trapi co ma este viac ubija... V skole? Je to nie co strasne...Som v tretom rocniku mam 18 rokov... Studujem na OA a so svojimi vysledkami som spoko... V druhom rocniku som chodila domov s placom, pretoze som si privelmi brala veci k srdcu a aj ich stale beriem...Mam super spoluziacky, ktore bohuzial cloveku nedopraju :( Proste moj zivot sa mi zda stereotypny plny stresu. Pridem domov a stale sa len ucit treba alebo nieco robit :( Ani chvilku casu...Moj zdravotny stav sa zhorsil..Mam skoliozu, ktoru som ako mala neliecila a neustale ma nieco boli :( Kruti mi rebra, chrbtica neustale boli :( KAzdy den treba aspon po hodinku cvicit.. Citim akoby moj zivot uz ani nemal zmysel...Akoby som len zila, a nic nepodnikla..Nesplnene sny, tuzby, a neustale trapenia :( Niekedy uz dalej nevladzem, ale vstavam a idem dalej aj napriek neustalemu hadzaniu polien pod kolena :( Viem, mozno si teraz niektori z vas povedia naco tu vlastne pise ved ma celkom fajn zivot, mnohi dalsi ho maju totalne horsi, a zivot s nimi zameta ...:( Ale moj zivot, akoby len stal a len tak plaval a plaval...Bojim sa urobit krok, pretoze neviem kde sliapnem :( Proste kazdy den je o tom istom a ja neviem ako to zmenit...Necitim sa stastna,,,citim sa porazena zivotom :( Pomoc :(