Ako si mam najst priatelku?

Na diferenciálne rovnice asi len tak každú nezbalíš. Aj keď kamarát sa napr. venuje vývoju PC simulácie vo voľnom čase a jeho žena je spokojná že sedí doma a nie v krčme ako predošlí partner. Ja som zase počúval, že moc sedím za PC :-)
A čo sa týka všeliakých krúžkov, tak som niekoľko rokov chodil na nemčinu, ale nejako príliš som sa tam s nikým nezoznámil. Zase úplne nulové to nebolo, ale nie vždy všetko vyjde. Lepšie skúsenosti mám keď som chodil do horolezeckého klubu, síce sa tomu už nevenujem, ale aj po 10 rokoch sa spoznáme, pokecáme a občas niekam vybehneme.
Skúšal som aj internetovú zoznamku, ale dostal som iba pochybné ponuky z Ruska..., teda ktovie čo to vlastne bolo, lebo keď som navrhol nech napíše po rusky, tak sa tvárila že nerozumie :-)

Nie, bohuzial okolo mna nie je ziadna zena, ktora by o mna doteraz prejavila co i len hypoteticky zaujem.

V mojom pripade akakolvek snaha zakazdym stroskotala na fyzickej (ne)atraktivite.

A pozeras sa poriadne okolo seba? Nie je v tvojom okoli nejaka, co by ta chcela?
Ja som raz jedneho balila, bola som k nemu mila, mala jemne narazky na pozvanie na kavu a on nic. Tak som to vzdala, ze nic z toho. A potom som pocula, ako sa kamaratom stazuje, ze nikoho nema a nijaka ho nechce a vraj nie je ani narocny. Som myslela, ze ma slak trafi.

A pozeras sa poriadne okolo seba? Nie je v tvojom okoli nejaka, co by ta chcela?
Ja som raz jedneho balila, bola som k nemu mila, mala jemne narazky na pozvanie na kavu a on nic. Tak som to vzdala, ze nic z toho. A potom som pocula, ako sa kamaratom stazuje, ze nikoho nema a nijaka ho nechce a vraj nie je ani narocny. Som myslela, ze ma slak trafi.

No normalne na ulici nejakej zaklop na rameno a spytaj sa ci s tebou chce chodit, tak to asi funguje najlepsie

ja som na tom podobne :(, tiez sa mi vo vztahoch nedari, tiez ma zatial ziadna nechcela ...

nechcel by som byt na tvojom mieste...

Ja lasku davam (a aj som ju daval), ale vzdy ostala neopatovana. Skoda...

ked chces lásku , dávaj lásku.

S tym zdravim mas, samozrejme, pravdu. Prave teraz som sa totiz (kvoli urazu) vratil z chirurgie na Kramaroch...

Okrem fyzickeho zdravia by som vsak rad nadobudol aj vacsiu psychicku vyrovnanost, k comu by mi dopomohol pocit, ze ma ma niekto naozaj rad a niekomu na mne uprimne zalezi. Nerad by som totiz ostal dozivotne starym mladencom, lebo to je cesta do pekla ("Road to Hell" ako spieva Joe Cocker). Staci si vsimnut frustrovanych profesorov, ktori ostali sami (ucia u nas uz nejake to polstorocie) a porovnat ich s tymi, ktori si zalozili rodiny, a dostanete viditelny rozdiel. Chcel by som sa pripojit, samozrejme, k tej druhej skupine.