Predpokladám, že to bude komplikované na pochopenie, rovnako komplikované je to i pre mňa. Mám vše 4 ročný vzťah, v ktorom už vyše 2 mesiacov riešime existenčné problémy (pár krát i počas vzťahu-ako je to bežné)- inými slovami je tesne pred rozchodom, definitívnym. Všetko to išlo z mojej strany, nakoľko som sa priamo dozvedela skutočnosti zakladajúce pochybnosť o vernosti môjho priateľa (a to už druhý krát).
Od toho času (vzhľadom na náš dlhotrvajúci vzťah) som váhala či dať šancu, alebo nie. Jeden deň som bola rozhodnutá, že sa s ním chcem rozísť, ďalší som zase mala pochybnosti či robím správne, lebo vo všeobecnosti nie je najhorší chlap pod slnkom. Má určité vlastnosti, ktoré iní nemajú (napr. inteligencia, absolútne žiadne požívanie alkoholu/drog/fajčenie, ale i priateľský, milý prístup k ľuďom). No ako každý človek má v sebe i svoju temnú stránku, ktorú rešpektujem do tej miery, do akej je to prirodzene ľudské. No sú tu 2 veci, ktoré nedokážem rešpektovať u potenciálneho partnera, otca mojich budúcich detí - sklon k hazardným hrám (sám povedal, že to vie len obmedziť) a dosť obmedzená hygiena (ústna vôbec, hyg.tela - podpriemerná).
Doposiaľ som ho milovala skutočne celým srdcom, robila som všetko, čo bolo v mojich silách aby sme boli šťastní, ale teraz, keď náš vzťah vstupoval do tzv. ďalšieho štádia (fáza, v ktorej človek pozerá na druhého viac racionálne a perspektívne, než srdcom) vyvolalo to vo mne pochybnosti. Všetky 3 podstatné veci, ktoré u partnera nestrpím (nevera, hazard, nedostatoč. hygiena) zmenili za ten čas môj pohľad naňho natoľko, že začínam pochybovať o tom, že k nemu ešte cítim lásku! A možno je to len výsledok druhého problému ktorý ma trápi:
A všetko je to skomplikované ešte jedným faktom - asi 2 roky dozadu som bola a som v bežnom kontaktne s bývalým priateľom (s kt. som chodila ako pubertiačka pár mesiacov; pred 6rokmi). Terajší o tom vedel, ale ubezpečovala som ho, že sa nemusí báť, nakoľko milujem len jeho, a znovu sa zaľúbiť do ex jednoducho už nie je možné. čas išiel pomaly a s postupným uvedomovaním si kategorických chýb partnera, som začala uvažovať o iných a prvý, kto mi bil do očí bol práve môj bývalý (dokonca aj on sám prejavil záujem o mňa asi 2x-keď sme došli na takú tému; no odmietla som - keďže som bola zadaná - jediné čo som mu povedala, je, že sa s ním dobre cítim, ale sú tu isté bariéry, pre ktoré to zrejme nebude možné - mala som na mysli terajšieho priateľa, ako aj to, že som si myslela, že opätovne sa zaľúbiť už asi nebude možné).
Teraz je to všetko v takej rovine, že priateľ sa už pomerne dlho snaží napraviť to, čo urobil, ale toho hazardu, ako vraví, sa zbaviť nevie. A u mňa je to proste nemysliteľné aby môj budúci manžel chodil míňať peniaze na tie špinavé hry. Preto sa akoby čoraz viac od neho odpútavam, prestávam milovať, alebo som už aj prestala. Oveľa viac začínam myslieť na bývalého, začínam premýšľať, že možno by to možno mohlo vyjsť, ak by ešte mal záujem (ako to vravel pred niekoľkými mesiacmi), jednoducho má také vlastnosti, ktoré by potenciálny partner mal mať -a to hovorím aj so skúseností, keďže ho relatívne dobre poznám (veď kedysi sme spolu chodili). Len ide o to, že posledný mesiac sa nejako vôbec neozýva; neviem, či má on nejaký osobný problém, alebo už to jednoducho vzdal - čakať na mňa, kým sa rozídem s terajším. Všetko je to také komplikované a zamotané. A jediné čo viem, je len to, že čoraz častejšie myslím na svojho bývalého /niekedy v sprievode sĺz/ a s terajším som zatiaľ len preto, lebo vidím, ako veľmi trpí, keď by ma mal stratiť.....
Ale takto život nikam nevedie, neviem akým smerom sa ubrať, prvý krát v živote tak radikálne váham... :(( a prosím aj keď len o malú radu. Vopred ďakujem aj za prečítanie tohto dlhého príspevku.
