Prečítal som si niekoľko podobných tém. Mám tuším že 20 rokov a nikdy som nemal vzťah s inou osobou. Nejaká moja časť túži po blízkej osobe, ale dievčatá nevyhľadávam. Ani s ostatnými ľuďmi nevychádzam dobre, nemám rád ľudí. Všade ich vidím a často mi to lezie na nervy. Samozrejme, vďaka mojej "skvelej" povahe (nejaká psychická anomália) zostanem do smrti sám. Začínam sa len obávať, že sa sám zbláznim (ešte viac ako som), lebo ma naozaj niekedy prepadne pocit zúfalstva a samoty. Chcel by som vedieť, ako sa s tým vyrovnať, aby som mal aspoň niečo z môjho osamelého života.
som sám
chladomor, sak si odporujes, ked nemas rad ludi, mala by ti samota vyhovovat...
viem o čom je trilógia matrix, ja som len chcel vedieť, o čom rozprávaš, keď to slovo používaš. A k tomu urážaniu, to tam písať smajlíkov, aby som bol správne pochopený?
Neboj sa Ty nič, priateľ môj, nie si mrtvy, treba tam nejaké to dievča a pôjde to, nemáš žiadny blok, .... možno ŤA jedno dve znich oplieska o hlavu, ale nakoniec sa predsa podarí, tak sa drž, držím Ti palce, ....
No ale ja som takú povahu nemal vždy! To sa postupne vyvíjalo a nemám potuchy kam to smeruje.
Matrix nienie to nieje nadávka, vedome neurážam ľudí čo nepoznám, nevidel si trilógiu filmov Matrix? Keď si pozrieš tie 3 časti a pochopíš ten film, zistíš ako som to myslel.
By ma inak zaujímalo čo to vlastne je ten tvoj matrix, dúfam, že to nie je mne adresovaná nadávka.
trenčan
Ľudia ti nič neurobili, to že sa o teba nikto nezaujímal, keď si to potreboval, za to si môžeš sám. Nemôžeš predsa očakávať, že ľudia budú k tebe bobrí, keď máš divnú povahu.
chladomor, človeče to čo píšeš ...
ako keby som čítal vlastné myšlienky, ale fakt
dokonalá kópia myslenia
Inač, čo sa týka vzťahu ku psom alebo zvieratám ako takým, nemám ani pozitívny ani negatívny vzťah k nim, je to proste niečo čo je/existuje, rešpektujem ich ale zároveň nič necítim. Tak ako existujem a som JA, ako existuje a je chladomor. Vo svojej podstate v podstate neexistujeme, keďže ten kto nič necíti vlastne neexistuje. Ja ale existujem, ale mimo času a priestoru globálnej reality, ktorá sa len jemne dotýka mojej vymyslenej reality v ktorej sa utápam, v mojom svete, je to niečo ako Matrix, dokonalý systém s jednou vadou, že je to Matrix, a nie reálny svet. Ako aj ty píšeš "Nejaká moja časť..." aj u mňa sa občas prejaví tá časť ale po pár minútach opadne a zase som tam kde som bol, v mojom Matrixe. Napríklad dnes v škole navštívila spolužiaka jeho priateľka, asi dve minúty som hladel do zeme a premýšlal, a závidel mu všetko čo má a čo ja nie, ale potom Matrix prevládol a ja som sa pousmial a išiel ďalej akoby sa nič nedialo. Tak to je a neviem či sa to vôbec niekedy zmení, možno áno stretnem niekoho kto ma zmení a možno nie, zostanem naveky prekliaty v samote, ale čo už začínam si zvykať. Nemám rád ľudí, preto čo mi spravili, respektíve nespravili, vtedy keď mali, okrem rodiny sa ma nikto nikdy nespýtal čo a ako žijem, či ma niečo trápi netrápi. Táto situácia nieje veselá ani smutná, proste je, neutrálna ako celý môj den ktorý prežijem stereotypom a hotovo, prakticky prežívam cestu k smrti, zabíjam čas hlúposťami, bez hlbšieho zámeru.
Fúha to som zas popísal blbostí, čo už, keď nemám komu inému rozprávať tak píšem aspoň sem, dúfam že tento server ma databázu veľkú na tieto naše výplody :)
jajka 001_:
"mna to celkom desi ze existuju ludia taki emocne prazdni. len dufam ze je to nejaky blok ktory sa da odstranit. btw to ze ty predstieras emocie neznamena ze to robia aj ostatni.
myslim ze si zil v nejakej iluzii , potom prislo nieco co ju zburalo a teraz prechadzas realitou preto si taky otupeny. nemas vieru v nic, ani v ludi, ani v lasku, ani v seba. si v depresii a ani si to neuvedomujes preto ze si taky otupeny ze necitis radsej nic. bojis sa bolesti z negativnych emocii ale nepriznas si to ani pred sebou. bojis sa aj tesit lebo sa obavas dalsieho sklamania. ale zivot je taky, raz hore raz dolu a treba ho zit, inak si mrtvy."
To bolo asi celkom trefné, je len dodám: Áno, asi som už mŕtvy, teda ešte si musím pár rokov asi počkať, ale aj tak...
ta 3 napísala:
"mam 57 a mozno Ta potesim, ze aj ja vo vseobecnosti nemam rada ludi, lebo niektori vedia byt ukrutne zli, no nehadzem ich do jedneho vreca, mam kopu vybornych priatelov..."
Väčšina ľudí je veľmi zlých, ale nezazlievam im to, aj ja som asi zlý v zmysle najobecnejšie uznávanej definície toho, čo je zlé. Inak pojmom dobro a zlo v princípe nerozumiem, nič také neexistuje, to len ľudia si také niečo vymysleli, možno aby sa vedeli lepšie vysporiadať s tým pravekým pudom, ktorý sa nazýva svedomie, neviem. V každom prípade neverím na dobro alebo zlo, prečo by som mal, lebo ostatní áno?
no boze tak budes sam a co,zivot ide dalej