Už neviem čo so sebou! Som normálna dospelá baba,žijem ešte s rodičmi a surodencami, pracujem vo vysnívanej práci, s kamarátkami si rozumiem....ale keď som doma mávam neskutočné návaly hnevu.Najviac smerujú na mojho brata ,občas na rodičov. Vytáčajú ma do nepríčetna úplné hovadiny ako buchanie dverí,zvuk strihania nechtov,alebo keď niekto pri mne nahlas chrúme jablko alebo božechráň mlaská,...a rôzne iné veci. neskutočne to vo mne vtedy vre a niekedy aj pekne vybuchnem ( to si ale dovolím len na brata na rodičov nie) pri nich to tlmím v sebe prípadne si do niečoho buchnem. Nechápem kde sa to vo mne bere, potom vždy plačem ako malé decko...Neviem s tým nič psraviť, rozmýšlam že normálnem zájdem k psychologovi. Či to už preháňam??? V práci a spoločenskom živote som tolerantná, chápavá,..ale doma som niekedy ako neriadená strela netolerancie...
Navaly henvu, k psychologovi?
Jooj. Tak ja som byvala strasny nervak. Stacilo malo a hned som bola ako Etna. Ale odkedy beriem AD (kvoli inemu problemu) tak som sa dost upokojila. Uz sa mi vobec nechce rozculovat. Ani neviem, ci som sa vobec vytocila za ten cas.
keby je to také lahké sa odsťahovať tak už ma dávno neni...lenže pri mojich príjmoch a dnešných nájmoch to je trocha problém...tolko k rýpačom ktorý neradia ale provokujú....to že aj ja vydávam zvuky som si vedomá,viem že chyba je vo mne a nie v ostatných to ja všetko chápem..a zas to niesu stavy že nábytok lieta a pod. zas uplne psycho niesom...len sa niekedy dostatočne neovládam..neviem čím to je...ďakujem za názory, pomohli..
moja sestra prišla o prácu a azse msuela byt doma,dolo to uždávnejšie a pamatam si ako jej uplne všetko vadilo-boli sme doma -rodičia ešte,ja a dalšia sestra...možno-alebo skor na 100% ti vadi,že nemáš sukromie,to potrebuje každý.Nevybijaj si to na bratovi ,on za to nemože,hoci tu bola velmi zle sformulovana predomnou veta,ale aj ty vydavaš zvuky a nikomu to nevadi,ja to nemyslim v zlom,ale proste u teba to je tým,že nie si doma spokojná.a TY s tým musiš niečo spravit,nie tvoj brat,alebo tvoji rodičia.Oni za tvoj stav nemožu.
a ty žiadne zvuky nevydávaš, ty koza jedna, tak sa odsťahuj preč od rodiny a ži si sama...
Nestáva sa ti, že vlastne vytáčaš ty sama seba a potom je to ako vodopád nervov? Je v tebe napätie a možno by pomohlo cvičenie, alebo niečo robiť manuálne. A daj sa vyšetriť na štítnu žľazu..mala som kolegynu a tá vybuchovala nekontrolovateľne a potom jej zistili nedostatočnú funkciu štítnej žľazy. Začala brať lieky a odrazu je z nej iná žena. Môže to byť aj povahová šrta - cholerická povaha..stále v pohybe, nervozna. Ak si to uvedomuješ a nevieš čo s tým, tak určite treba vyhľadať odborníka na dušu.
KOKOOOOOS to som rada že niesom sama, myslela aom že som jediny nervák na svete, aj ked niekedy mi je luto že vybuchnem, poviem vela veci čo nechcem, neda sa to nejako zmiernit???čiiim???ved už mám 25 a som stale blby nervak, tiež ma vie vytočit barsaka hovadina, ktora mi nikdy nevadila azrazu rup v bedni a je kolko pokazeneho(((
tvoj problém nebude asi doma, ale niekde inde-v práci,spoločnosti...ty sa len doma odreagovávaš na svojich príbuzných a ubližuješ im.Zmeň svoje postoje k sebe,k rodine ,spoločnosti...a život budeš mať hodne krajší a spokojnejší.Ak by tvoja nervozita neprešla,potom by bolo dobre preliečiť pečeň akupunktúrou a nervozita by ťa mala prejsť (niečim máš podráždenú pečeň:stresmi,liekmi,antikoncepciou...)
som rada že niesom jediná teda ale niekedy mám fakt pocit že reagujem totálne neprimerane, plne si to uvedomujem ale nedokážem to ovládnuť....už si to aj doma všetci všimli....štve ma to