Tento problem sa netyka mna, nie som vydata a nemam deti... Zaujimalo by ma, ked pred svadbou spolu zacinate a vsetko je krasne, ste zalubeny a mate podobne sny... Ci sa po nejakych rokoch a detoch nieco zmeni? Myslim sexualna pritazlivost manzela resp. manzelky, porozumenie a laska... Ked je chlap pracovne vytazeny a je doma raz do tyzdna, zena sa stara o deti o domacnost a chodi do prace... Hadky, psych.problemy... Vopred dakujem za vase nazory, a hlavne klobuk dole pred zenami co zvladaju chod domacnosti, pracu aj deti... Uz si to dlhsie vsimam a zasluzite si respekt...
Zenaty muzi a vydate zeny, prosím o vas nazor...
Brava
Vernosť-x
Zlatá duša.
Na maželstvo neni návod ako žiť ,lebo sme všetci sebci!! A vadí nám to na tom druhom!
Treba sa zaľúbiť - mať rád svoju polovičku ako svoje dobré dieťa celý život, a naveky. Dieťa občas hnevá a nikdy ho nezavrhnete.
Podmienka je aby neprekročilo určité hranice proti ľudskosti a hlavnému poslaniu v manželstve. Potom sa to s určitou slobodou dá so zaľubenosťou prežiť aj 100 rokov.
usiko
cajik, dakujem:-)))
:))))
Zabudla som odpovedat na otazku.Ci sa nieco zmeni po svadbe?U kazdeho je to ine,mne sa nic po svadbe nezmenilo do urciteho casu-kym sa nam do vztahu nezacala pliet svokra-inak sme si zili spokojne a stastne.Lebo ked sa dvaja beru neberu sa len oni ale beru si aj rodiny svojich partnerov-aspon takto davala najavo svokra mne-ze ked sme svoji z jej synom ma pravo sa nam miesat do vztahu.
:))))
Ja mozem porovnat aj jedno aj druhe.
Vydavala som sa z lasky-bola to laska na prvy pohlad-zamilovali sme sa jeden do druheho.Po svadbe sa nic nezmenilo-bolo to stale krasne.Ale keby-sa do nas nebola zamiesala svokra MOZNO ZIJEME DO DNES KRASNE A STASTNE.ROZVIEDLI SME SA.
Momentalne zijem uz pomaly 15nast rokov len tak na hromadke ako poniektory hovoria a nemienim sa zatial vydavat-podla mna papier mi este nezarucuje byt stastna vo vztahu.
ALE TO NEZNAMENA ZE MANZELSTVO ODSUDZUJEM.JE TO KAZDEHO OSOBNA VEC AKO ZIJU SPOLU.
inez123
no - ružové okuliare a podobne. to u mňa nehrozilo, bola som už pomerne staršia ke´d sme sa spoznali a ani sa mi do vydaja nechcelo. takže vydaj bol pre mňa skôr tou loteriou, napriek tomu, že som partnera mala rada a mám ho rada stále. u nás - teda najmä u mna to išlo skôr opačnou cestou, od očakávania negatív a obmedzení a návalu povinností k zisteniu, že mám pri sebe spoľahlivého partnera, ktorý ma podrží, keď je zle(najmä psychicky - a za to ho skutočne ľúbim) a tiež máme spolu krásne dieťatko - časom skutočne dochádza k zmenám, ale sú to zmeny kvalitatívne. kedysi mi vadili kadejaké somariny. dnes si hovorím, že je zbytočné trápiť sa pre hlúposti, ke´d podstata funguje. a tou podtatou je určite dôvera a spoľahlivosť v partnera. častokrát kvôli práci manžela som s dieťaťom sama, chodí na týždňovky, ale život je už taký, všetko treba zvládnuť. najdôležitejšie, že sme zdraví.
manžel mi po rokoch manželstva nevyznáva lásku každý deň, ale keď si napr. jeho mama zlomila ruku a pomáhali sme jej, tak mi povedal, že je šťastný že som s ním - a toto ocenenie mi je hodné viac než sto x povedané ľúbim ťa. naopak keď mojim rodičom pri tohtoročných povodniach zaplavilo pivnice a my sme pomáhali odstraňovať škody, tiež som mu povedala, že bez neho by sme to nevládli...
je to proste tak, že časom sa kvalita partnerov tak ako pri brúsení diamantu preveruje v skúškach každodenného života.
vebe
Ak by som to mala len tak v skratke zhrnut, tak ano, v priebehu spolocneho zivota sa vela zmeni, neznamena to ale ze v zlom. Prilis vela veci sa zmeni na to aby sa samotny vztah v dosledku vsetkeho co sa udeje nezmenil. Co sa zmeni - obaja partneri sa stavaju starsi, dospievaju a vekom sa aj trochu menia, prechadzaju svojimi krizami. Okrem toho pridu deti a s detmi vela povinnosti, zodpovednosti. Na dlhe roky pridu kazdodenne stereotypne povinnosti v suvilosti s detmi, z ktorych ak nam na detoch zalezi, sa neda vyskocit. Okrem toho v praci povinnosti tiez zvycajne len pribudaju (aspon taka je moja skusenost), starnu nam rodicia, casto aj ochoreju. Tkaze ak aj vztah ako taky funguje, nic nemoze zostat tak ako na zaciatku. Ked sa obzries dozadu, zistis ze po 20 rokoch spolocneho zivota riesis diametralne odlisne problemy a je ich ovela viac ako pred tymi 20 rokmi zivota. Nezriedka clovek zisti, ze jeho vlastny zivot akoby zostal bokom - riesi deti, rodicov, problemy v praci a co ja viem co ine a na seba nema cas. A ked aj vztah ako taky fuguje, v priebehu rokov sa meni. Vasen a prudke zamilovanie prechadza do pokojneho, stabilneho vztahu, kedy vieme, ze sa jeden na druheho mozeme spolahnut, ked vieme, ze mozeme v klude vyriesit aj tie najtazsie problemy
cajik
usiko, ja ti len chcem zazelat vsetko dobre, ked uz sa to male ma coskoro narodit :)
citam casto tvoje prispevky a si mi sympaticka, tak preto :)
janab
Otázka: čo je manželstvo?..mačka vo vreci..môže to vyjsť a nemusí..neplatí žiadny zákon..spolužitie niekedy nebolo vôbec akceptované bez manželstva..to je dnes výhoda..štatistika nepustí: každé tretie manželstvo na Slovensku sa rozvádza..preto sa mladí neberú, žijú len tak na "psí knížku"..neexistujú rodiny, len nejaké zliepance..je veľa slobodných matiek..neviem, či je to správny vývin..som za manželstvo, rodinu, je to istota, ale..všetko je to len o tom, či sa stretli tí správni dvaja na spoločný život..ak nie, tak je problém...recept na správne manželstvo, či spolužitie neexistuje...
smii
my sme spolu takmer 10 rokov, z toho 4 roky manzelia, deti zatial nemame. Manzela som milovala na zaciatku a milujem ho aj teraz. Myslim, ze sa mame lepsie ako ked sme sa spoznali, vtedy som bola ja studentka a on nezamestnany. Teraz robime obaja, mame byt, chodime po vyletoch. Este babo a bude super!
Ide o to, co od zivta ocakavas. Niekto je stastny aj ked ma malo, iny je nespokojny, stale sa za niecim zenie, chce mat viac, mat nieco vecsie, krajsie, mladsie... a spokojny a stastny nebude v podstate nikdy
