Ahojte baby,
viete mi povedat co bolo u vas popudom, motivaciou k tomu, aby ste si povedali ze s tym vsetkym NAOZAJ koncite? nejaky zlomovy bod ked ste si zrazu povedali ze takto to uz nemoze ist dalej...
mne sa pocas tych 14 rokov co trpim touto chorobou uz prihodilo vselico co sposobila tato choroba, znicila som si vztahy, sposobila som neskutocne utrapy rodicom, stala sa zo mna patologicka klamarka a manipulatorka co sa tyka jedla,bordelarka ktorej sa vsade povaluje jedlo atd...a stale to nebolo asi dost. ja neviem, musim sa dopracovat na hranicu smrtiaby mi to konecne doslo? alebo ani to nic nespravi s mojou posahanou hlavou???
mozno by to mohlo byt tehotenstvo, ale neviem ci v mojom stave niekedy vobec dietatko budem moct mat..