Dobrý deň.
S mojou ženou som 20rokov,nevravím,že naše manželstvo bolo vždy indeálne,ale väčšie nezhody sme v podstate nikdy nemali.Pred 5 rokmi prekonala cievnu mozgovú príhodu a postihlo to centrum reči.Rozumovo je teraz na úrovni dieťaťa.
Stále iba plače,rozplače sa pre všetko (napr. keď jej poviem,že je obchod už zavretý a pod.).A nedokážem ju upokojiť.Nedokážu ju upokojiť ani lieky od psychiatria.Chodíme taktiež ku psychológovi,no nevidím žiadne pokroky.Strašne ma ubíja viedieť ju v takom stave,správam sa k nej dobre,som pozorný,pomáham jej variť,upratovať,dokonca i žehlím a periem,čo vtedy nebolo u mňa vôbec zvykom.Z času na čas jej donesiem aj neaku malú pozornosť,či je to už čokoláda,alebo nový pulóvrik.Veľa sa rozprávame(áno,rozprávame..ja jej rozprávam a potom za pomoci otázok hádam,čo mi chce povedať).Snažim sa robiť pre ňu maximum čo mi sily stačia, ale ani ja nevládzem.Neviem,čo mám robiť,aby bola kľudná,aby sa hneď pre všetko nerozplakala,toťiž ona dokáže plakať celý deň,ba i týždeň,chápem,že je to na ňu neskutočný psychický tlak,ale...ale takto to jednoducho nejde.Čakam od Vás možno skúsenosť,možno radu a možno som sa chcel len vyrozprávať...
Moja manželka
Martin, neviem odkial ste, ale napr. v BA sa Afaziou zaobera logoped dr. Cefalvaj(myslim ze je na pedagogickej fakulte)
svojho casu vedel o tom najviac-bol najlepsi
a kafik to pekne vystihol/la!!!a este aj moj dedo bol velmi frustrovany ,bolo to vydno ked chcel nieco povedat ami sme mu ani za nic nerozumeli, len sme si museli domyslat.myslim,ze je to tou frustraciou.nepises ako to je s jej motorikou a ci aj zabudla napr pisat citat?
Martin, ja si myslism,ze ona je velmi frustrovana lebo ona nie je na urovni dietata-teda rozumovo ale podla mna iba recou a musi to byt velmi frustrujuce ked zrazu stratis schopnost ktoru si mal a je potrebna ku kazdodennemu zivotu.moj dedo mal mikro porazku a tiez mal zasiahnute centrum recove a co bolo vlastne on napr hovoril vsetko opacne, napr bolo otvorene okno a misto zatvor okno/vedel iba take zakladne / povedal otvor okno.urcite ste skusali metody a zlepsenie komunik.mnohokrat ale tazkou pracou sa rec vrati-teda nie sama od seba aale znovu sa nauci.chce to vela trpezlivosti, ubezpec ju ze vsetko je o.k skuste iny tyop komunikacie,jej osetrujuci lekar vam nedal instrukcie ci nejakeho logopeda?alebo tak.viem,ze nejeden clovek sa uspesne naucil hovorit!urcite to chce vela lasky, trpezlivosti, uistovania a hlaven preboha psycholog a tabletky od psychiatra nestacia, zisti si kde sa da co navstevovat s nou a pracujte na tom!!
Martinm zaujali ma 2 veci.
1. Mozgová príhoda postihla centrum reči - teda motorika a fyzicky je na tom manželka tak ako predtým. Čo takto POSUNKOVÁ reč? Že by ste sa obaja učili pár znakov (20-50), aby manželka vedela aspoň základné veci vyjadriť SAMA (a ty nemusíš hádať čo chce). A možno časom by ste boli schopní komunikovať a učiť sa ďalej, možno trénovať aj reč (skúste navštíviť logopéda) alebo ísť ďalej v posunkovej reči. Musí to byť hrozne deprimujúce aj pre ňu, že nedokáže vyjadriť to čo cíti, chce sa prejaviť a nejde to (nevie to).. potom stačí nejaká banalita a všetku tú frustráciu vybije tým neskutočne dlhým plačom.
2.Rozumovo je teraz na úrovni dieťaťa. Má doma nejakú pracovnú náplň? Niečo čo by ju bavilo, aby sa cítila potrebná a užitočná, niečo v čom by mohla napredovať, rozvíjať sa.. aby vedela, že ONA je potrebná pre TEBA. Myslím si, že síce rozumovo je na úrovni dieťaťa ale vníma to, že niečo nie je v poriadku, že je dávno dospelá ale nedokáže sa tak správať.. daj jej pristor, aby mohla byť v niečom lepšia ako ty, niečo v čom bude ONA pomáhať TEBE.
Veľa síl chlapče :)
toto sú ťažké veci v živote. Šťastím pre tvoju manželku si ty..že sa staráš aj ked to na tvoju psychiku musí byť hrozné. Žiť s človekom po porážke nie je jednoduché. Myslím si, že plače preto, lebo je úplne bezmocná a vidí, že potrebuje pomoc ..najhoršia v živote je bezmocnosť človeka a ona si toto uvedomuje, tento stav jej ide aj na psychiku..nečudo...mužov, ktorí sa takto príkladne starajú o svoju chorú manželku je veľmi málo..veľa síl ti prajem a hlavne veľa trpezlivosti a zdravia.
martin, radu nemam. snad len...si velky muz. pocit bezmocnosti je hrozna vec, to ti verim. neviem...skus ineho lekara....za pokus nic nedate. uprimne ti zelam vela trpezlivosti
Martin, si uzasny,
drzim vam obom paste,
ked je to uz 5 rokov, tiez by som sa pokusila o nejaku alternativu a sustredila sa na vsetko, co je dobre na mozog a cievy a tiezb nejake enzymi ku tomu, popripade akupunktura
tiez dovolenka, cerstvy vzduch, more, vylety do prirody by mohli zlepsit psychiku,
ci nejaka cinnost, co ju bavila
a hudba tiez
a tiez omega mastne kyseliny a ginko biloba
a zmenit lekara
verim ze sanca je
mozog je velka neznama este stale v sucasnej medicine, ale priroda je silna
si skvely muz
Martin v jej pripade s velkou pravdepodobnostou nejedna sa o psychicky tlak, ale jednoducho o zmenu spravania a prezivania nasledkom poskodenia mozgu cievnou prihodou. doslo u nej k funkcnej poruche v mozgu a determinuje to jej osobnost. sam dobre vies, ze nie je mozgova prihoda a ko mozgova prihoda. kym v niektorych pripadoch je prognoza velmi dobra a pacient sa zotavi bez trvalych nasledkov, ine stavy maju nasledky funkcnosti koncatin a reci od lahsich stupnov az po tie najtazsie az po stavy, ked prakticky je mozog "odideny" a pacient je v kome a ma tu najhorsiu prognozu. alebo stavy, ked ma pacient az poruchy spravania. prognoza zalezi od toho v ktorej oblasti doslo k cievnej prihode a tiez aka cast mozgu bola zasiahnuta.
Martin prajem tvojej pani aby sa jej stav zlepsil a tebe aby sa tvoja obetavost vratila k tebe tisicnasobne vo forme pevneho zdravia, radosti a stastia z toho, ze si pevnou oporou milovanej osobe v jej nelahkom zivotnom obdobi. aj ked verim, ze je to pre teba nesmierne vycerpavajuce, ale pre nu je obrovskym prinosom, ze ma v tebe oporu a pomoc.
Martin, aj ja Ti musim zlozit neskutocnu poklonu za to, ze to takto pekne zvladas a ze si ju podrzal a zachoval si sa ako muz s velkym srdcom. Neviem, co Ti poradit, ale skus sa spytat svojich/jej rodicov, surodencov, ci by ti s nou nepomohli, napr. aby si ju na par dni vzali k sebe, musis pocitovat riadny tlak a aby Ti z toho raz nepreplo, mal by si v pravidelnych intervaloch vediet vypnut a zazit pocit, ze sa netreba o nikoho a nic starat. Priatel sa staral o babku 8rokov-ta bola uz v bdelej kome, takze co sa jedna jedenia, prebalovania, ... vsetko bolo na nom a nikto mu s tym nepomahal a vsimla som si, ze ho to trosku poznacilo po psychickej stranke, takze Ti radim, aby si si raz za cas robil prestavky, vyrazil medzi ludi, oddycnut si... Skusila by som aj vymenit doktora, nejake lieky jej musia zabrat... Drzim palce!!!