Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Psychicka porucha?

Príspevok v téme: Psychicka porucha?
Nik777

Chcem sa len spytat...Poznam clovek, ktory sa podla mna sprava akoby mal nejaku psychicku poruchu, no niesom si ista, ci to skratka nie je len taka povaha, jeho spravania sa mi vsak vymyska zpod definicie...blba povaha...
Neustale sa na seba potrebuje putat pozornost, vzdy ked profak nieco povie, on povie nieco uplne opacne, ked 100 ludi bude kracat dolava, od musi kracat doprava a vymysli si uzasnu filozofiu preco to robi...Jednoducho zasadne potrebuje byt iny ako ostatny, a vzdy na to patricne hlasno upozornuje, zda sa mi uplne posadnuty svojou jedinecnostou, originalitou a ked nieje strobod pozoronosti, podla mna by aj na usiach zatancoval len aby sa mu z tej pozornosti uslo... Vzdy vyjadruje svoj nazor, ktory je samozrejme vzdy celkom iny ako nazor ostatnych, a nikdy v zivote som nevidela cloveka s tak teatralnym vystupovanim ake ma on...Pritom o sebe tvrdi , ze je hlboky introvert, robi zo seba homosexuala, podla mna skorej preto aby bol zaujimavy, nez preto, ze by nim naozaj bol...Toto je len hrube zhrnutie...Dost by ma zaujimal vas nazor, ci je to psychicka porucha???

janab

Niekedy sa tomu hovorilo "debil". A čo učitelia s tým problém nemajú? Oni by mali reagovať na jeho správanie, ktoré sa vymyká z rámca. Ak si neuvedomuje svoje správanie - čo je choré, ale ak si ho uvedomuje a robí to náročky, tak to akoby hral na nervy všetkým naokolo, potom je to zlomyseľnosť..takýto neumravnení boli hned šupnutí do osobitnej školy - nikto sa s nimi nepáral...tam by patril aj on..a ako reagovať?..no asi nijako, len si povedať, slabý duchom..

twbt

je to chudak, ktoremu sa v detstve nedostalo dost pozornosti a prijatia od rodicov, tak si vypestoval histrionske rysy v povahe. Urobi hocico, len aby mal pocit, ze za nieco stoji, pretoze definuje svoju vlastnu hodnotu cez schopnost zaujat okolie. Ma v sebe prazdnu dieru, ktora ho nuti toto robit, lebo by sam pred sebou nemal ziadnu hodnotu. Je za tym silny pocit menejcennosti, aj ked si nemusi vedome pripustat. Pomoze mu len psychoterapia, pocas ktorej pochopi svoj zakladny problem a zreorganizuje svoje sebeprijatie na normalnu uroven.